Hudobní nadšenci z klubu Orlovňa v Skalici zorganizovali druhý ročník jednodňového minifestu v priestoroch pieskovcového lomu Maringota. Tento zaujímavý priestor sa nachádza tesne za mestom Skalica a ponúka príjemné prostredie pre podobné akcie. Prítomnosť stromov sme ocenili asi najviac, keďže tento deň slnko pražilo ako o život. Veľkou výhodou je aj dostatočná vzdialenosť od domov, čím nikoho nerušíte a nemusíte akciu ukončiť o desiatej hodine. Organizátori zabezpečili pre návštevníkov aj gastro servis a priestor pre stanovanie. Myslím že po tejto stránke im nie je čo vytknúť. 

Koho by som ale nepochválil sú slovenské železnice. Meškania vlakov sa už stali folklórom tejto organizácie a tak som na úvodnú kapelu BLIND STREET dorazil v čase, keď končila svoj set. A tak report začneme s domácou formáciou DEPRESY. Ich zaradenie ako predskokana SEPTICFLESH je z mnohých dôvodov logická voľba. Obe kapely sú na scéne viac ako tridsať rokov, v istom období sa v ich tvorbe vyskytovali dosť podobné prvky a obe produkujú temnú atmosferickú hudbu. Ich zvukovka sa trocha pretiahla pre problémy s gitarovým aparátom, čo sa ale nakoniec vyriešilo. Trenčania pred dvoma rokmi vydali album "Psycold" a tento materiál si zaslúžene našiel výrazný priestor v ich setlistoch. Dnes vystúpili aj s klávesáčkou Džanou, čo som naposledy zaznamenal pred desiatimi rokmi na Gothoome. A to ide o domácu kapelu, ktorú som videl naživo nespočetne krát. Aj na našich stránkach som ich vystúpenia opisoval často a preto to trochu skrátim. Skupina odohrala zmes nových ako aj staších piesní. Myslím že podali svoj typický štandard, čo berte v pozitívnom zmysle slova. Je to zohratá kapela a na pódiu to  proste vedia. Objektívne som ich videl vystupovať aj s väčším nasadením, ale vzhľadom na neznesiteľné teplo to úplne chápem.

Nasledujúci Rakúšania PRAEYA sa prezentovali energickým metalcorom, čo je štýl trocha na odchode. Svoje najsilnejšie roky má za sebou, ale keď sa robí s vášňou tak mi rozhodne nevadí. O kapele som veľa informácií nenašiel a zdá sa, že ide o začínajúcu kapelu zloženú zo skúsených muzikantov. Našiel som len pár videoklipov a zrejme im ešte nevyšiel žiaden nosič. Čo ale môže byť pokojne zámer a množstvo moderných kapiel vydáva len single a kašlú na dlhohrajúce nahrávky. Skupina spustila svoj set so slušným nasadením, ktoré sa ale následne začalo vytrácať. Trocha som mal pocit, že skupina čakala väčšiu odozvu od publika a jej absencia sa odzrkadlila na ich výkone. Jedine spevák Michael to ignoroval a vložil  do vystúpenia poriadny kus energie. Vo výsledku to nebolo úplne zlé vystúpenie, no mne u nich chýbal moment prekvapenia.
 

Domáci AEON WINDS sú na domácej scéne zavedeným pojmom a minulý rok vydali skvelú nahrávku "Night Sky Illuminations". Skupina produkuje atmosferický black metal, čo nie je úplne ideálne na denné hranie. Každopádne sa s tým popasovali kráľovsky a aj za denného svetla predviedli dobrý výkon. Ich "emperorovský" čierny kov natlačili do fanúšikov, ktorí ich za to odmenili zaslúženým potleskom. Epické melódie doplnené havraními vokálmi nás príjemne schladili a vytvorili skvelú atmosféru. Tento rok vystúpia  aj na Brutal Assaulte a vrele odporúčam si ich pozrieť.
 

Gréci SCAR OF THE SUN fungujú od roku 2004 a majú na svojom konte tri dlhohrajúce albumy. Ich hudba vychádza z metalcoru, ktorý má ale jemne epický nádych. Na ranných nahrávkach bolo v ich hudbe cítiť prvky elektroniky a gotického metalu. V niektorých skladbách prevládal vplyv britských PARADISE LOST ale ich posledný počin sa skôr pohybuje v klasických polohách. Naživo odohrali celkom príjemný set, v ktorom sa ukrývali všetky spomínané polohy. Oproti rakúskym kolegom mali výhodu, že do svojej hudby infiltrovali aj prvky iných štýlov. Okrem už spomínaných sú to aj prvky heavy metalu, ktorý sa nesie ale v razantnejšom tempe. Na pódiu dominoval predovšetkým energický spevák, ktorý disponuje rôznymi polohami a štýlmi spevu. Možno by som ich vystúpenie o niečo skrátil, pretože ku koncu ich setu som trocha strácal pozornosť. To je ale pochopiteľné, keďže nepatrím k veľkým fanúšikom tohto štýlu. 

SEPTICFLESH asi netreba nikomu predstavovať. Ich fúzia atmosferického death metalu a pompéznych symfonických vyhrávok je z mnohých dôvodov jedinečná. Na druhej strane ich vystúpenia mnohí odsudzujú pre značné použitie playbackov. Mne osobne to až tak neprekáža a vláčiť so sebou orchester je pre kapelu tohto formátu finančne nereálne. Dnes sa skupina predstavila v tradičnej štvorčlennej zostave - Spiros Antoniou, Christos Antoniou, Dinos Prassas a Kerim "Krimh" Lechner. Ich set bol tradične nabitý energiou, pompéznymi vyhrávkami a tradičnými Spirosovými "hecovačkami". Nechýbali mocné pózy a jeho hrdelný prejav, ktorý patrí k výrazným prvkom ich hudby. Z dva roky starého a zatiaľ posledného albumu "Modern primitive" odohrali skladby ako "Hierophant", "The Collector", "Neuromancer" či "Desert throne". Je sympatické že do setlistu zaradili aj tieto nové skladby a nespoľahli sa len na osvedčené pecky. Samozrejme tie museli odohrať takisto a tu asi nikoho neprekvapí ich výber. Skladby ako "Comunion", "The Vampire from Nazareth", "Martyr", "Promotheus", "Prototype" či "Persepolis" sa usídlili v ich setlistoch a nechýbajú na väčšine vystúpení. Skupina disponovala vyváženým a dobre čitateľným zvukom, ktorý je pri tejto produkcii dôležitý. Skupina sa rozlúčila s fanúšikmi dvojicou piesní "Anubis" a "Dark Art". Z môjho pohľadu SEPTICFLESH predviedli svoj vysoký štandard a moje očakávania naplnili.
 

Záver celej akcie patril brnenskej skupine HEIDEN. Napriek tomu, že na scéne pôsobí už viac ako dvadsať rokov, ich hudbu som dlhé obdobie vnímal skôr okrajovo. Prielom nastal pred dvoma rokmi, keď predskakovali maďarským THY CATAFALQUE. Tam ma vtiahli do svojho sveta hudby a na ich set som sa naozaj tešil. Ich hudba je mixom prog rocku, z ktorého vyrastajú black metalové tŕňe. Nie je to úplne klasická metalová produkcia, na ktorú sa prídete vyblbnúť. Práve naopak. Toto je hudba určená na počúvanie, pri ktorej nie je zlé sa trochu zastaviť a zamyslieť. Post rockové miestami až alternatívne gitarové motívy sa striedajú so surovými black metalovými výpadmi. Celé to podkresľujú atmosferické klávesy a príjemný vokál. Rytmickej sekcii dominujú bicie a bezpražcová basgitara, ktorá  v metalovej hudbe nie je práve typickým nástrojom. Rady fanúšikov sa počas ich vystúpenia trocha preriedili, čo však ich vystúpeniu nijak neuškodilo. Veľká vďaka za zaradenie tejto zaujímavej kapely do playlistu.
 

Dúfam, že táto akcia sa dočká aj tretieho pokračovania a v tomto čarovnom kúte Slovenska privítame ďalších zaujímavých interpretov. Je dobré vedieť, že sa u nás nájdu seriózni organizátori, ktorí napravujú trocha pošramotené meno našej krajiny. Organizačných prepadákov a zrušených akcií začalo u nás v poslednej dobe opäť pribúdať, čo komplikuje prácu oraganizátorom podobných akcií. Budeme teda držať palce a snáď sa o rok uvidíme zas.
 

Za udelenie akreditácie ďakujeme klubu Orlovňa.