Keď METALLICA na sklonku 90. rokov vydala záznam z vystúpenia so symfonickým orchestrom „S&M“, mnohí ľudia tento počin vnímali ako novátorský počin... Hardrocková legenda DEEP PURPLE ich však predbehla o tri desaťročia, keď v septembri 1969 nahrala živé vystúpenie s londýnskym kráľovským filharmonickým orchestrom. To o tri mesiace neskôr vyšlo ako album „Concerto for Group and Orchestra“, za hudbu bol zodpovedný klávesák Jon Lord, ktorý klasickú hudbu doslova miloval a prakticky sa stal jedným z priekopníkov v spojení s tvrdou rockovou hudbou. Lord bol inšpirovaný predovšetkým nemeckým klavírnym skladateľom Johannom Sebastianom Bachom, ktorého kompozície hrával už ako dieťa. Text potom napísal spevák Ian Gillan. Notový zápis tohto diela však o rok neskôr zmizol a až o tridsať rokov bol prepracovaný a vynovený a na živom vystúpení sa opäť podieľala celá Lordova domovská kapela. V roku 2012 sa projekt výrazne mení a už pod sólovou hlavičkou JON LORD´S CONCERTO FOR GROUP AND ORCHESTRA nahráva štúdiovú verziu, kde sa za mikrofón postavil spevák IRON MAIDEN Bruce Dickinson. Album vyšiel relatívne v tichosti už po Lordovej smrti bez pompéznej reklamy napriek mnohým známym menám na nahrávke, pred štartom veľkolepého turné IRON MAIDEN. A takisto pomerne nenápadne prebehol aj koncert v Olomouci, keď mnohí fanúšikovia či už Bruca Dickinsona alebo DEEP PURPLE o ňom vôbec netušili. Napriek tomu bolo toto unikátne podujatie v predstihu vypredané a cestu naň si našlo odhadom približne 1500 fanúšikov.

Moravské mesto Olomouc bolo jednou z len šiestich európskych zastávok turné tohto unikátneho projektu, ktorý tento rok v Európe vystúpil výhradne v krajinách bývalého východného bloku. Po približne rok a štvrť trvajúcej prestávke po jedinečnom vystúpení v maďarskom Győri tak prvý aprílový nedeľný večer predstavoval pre prítomných skutočnú hudobnú raritku a lahôdku. Dirigentom orchestra bol v tento večer Paul Mann, ktorý spolupracoval s Lordom od 90. rokov, Lordovu pozíciu klávesáka zastúpil John O'Hara z JETHRO TULL s vrelým vzťahom ku klasickej hudbe (pôsobí totiž aj ako dirigent, skladateľ a docent hudby). Doplnili ich basáčka Tanya O'Callaghan (WHITESNAKE), gitarista Kaitner Z Doka a bubeník Bernhard Welz (obaja spolupracovali s Donom Aireym, nástupcom Jona Lorda v DEEP PURPLE, ale aj so samotným Lordom). Ústrednou postavou tohto večera bol však samozrejme legendárny Bruce Dickinson, o čom svedčilo aj množstvo tričiek IRON MAIDEN u prítomných divákov. Túto zostavu sprevádzala 78-členná, takmer domáca Filharmónia Bohuslava Martinů zo Zlína. Vystúpenie bolo aj divácky koncipované ako koncert klasickej hudby, keď hostesky uvádzali divákov na miesta na sedenie - žiadne bláznenie v „kotli“ tak tentokrát nehrozilo, na to si fanúšikovia musia počkať do vystúpenia IRON MAIDEN. Každopádne toto spojenie sľubovalo unikátny zážitok, umocnený prísľubom odohrania Dickinsonových sólových skladieb s orchestrálnymi aranžmánmi.

Bruce Dickinson v ten večer nevystupoval len ako vokalista a frontman, ale aj ako uvádzač. Keďže prvá časť vystúpenia JON LORD´S CONCERTO FOR GROUP AND ORCHESTRA je čisto inštrumentálna, Bruce za búrlivého potlesku prichádza na pódium a uvádza celý koncert, ktorého prvú polovicu bude tvoriť pôvodná kompozícia „Concerto For Group and Orchestra“. Rozpráva nám o tom, ako sa v prvej časti orchester a kapela „nemajú radi“ a súperia spolu, dokazujú si, kto to vie lepšie. Následne si k sebe hľadajú cestu a dopĺňajú sa. A skutočne, kapela a orchester hrajú akosi na  striedačku a postupne sa spájajú v jeden celok. Počas prvej časti zaznie aj gitarové sólo - mimochodom, to mal v pôvodnej verzii tohto diela na „starosti“ legendárny Ritchie Blackmore. V druhej časti Bruce prichádza na pódium, najprv sa „predvádza“, akoby sa nemohol dočkať, kedy už konečne nastane čas pre jeho kratučkú vokálnu časť a musím konštatovať, že by sa uplatnil aj ako herec alebo tanečník. Keď konečne prichádza jeho čas, skutočne si ukradne celé vystúpenie pre seba, no orchester a kapela ho mimoriadne vhodne dopĺňajú. Pred koncertom bolo na YouTube dostupných viacero videí notoricky známych skladieb z druhej časti vystúpenia, no vokálny part, písaný pôvodne pre Iana Gillana, je pre Bruca a jeho pompézny prejav ako stvorený a pôsobí trošku ako z naozaj vydareného muzikálu. Bruce samozrejme aj v tejto časti nezabúda na svoju typickú gestikuláciu a prejav, ktoré veľmi dobre poznáme z vystúpení IRON MAIDEN. Ten chlap je tak plný energie, že je skutočne na neuverenie, že tento rok oslávi už 65. narodeniny. Často som mala počas koncertu pocit, že pódium plné hudobníkov je mu akési pritesné a najradšej by sa rozbehol z kraja na kraj, ako to rád robí pri vystúpeniach MAIDEN. Tretia časť je opäť inštrumentálna, súzvuk orchestra a kapely je úžasný, no a tentokrát dochádza aj na bicie sólo.  Po skončení prvej časti programu nasleduje asi 20-30 minútová prestávka a nasleduje časť, v ktorej zaznejú aj notoricky známe skladby.

Bruce Dickinson po prestávke uvádza druhú časť, ktorá začína opäť inštrumentálnou skladbou „Bouree“ zo sólovky Jona Lorda „Sarabande“ z roku 1976, ktorú Bruce okomentuje slovami, že ide o trošku „gipsy“ vec. Tak, našinec si pod týmto pojmom pri doslovnom preklade možno predstaví cigánsky folkór, poprípade maximálne hispánsky štýl, no podľa môjho názoru ide skôr o orientálnu vec.  Po nej prichádza vrchol večera pre značné množstvo prítomných. Bruce totiž oznamuje uvedenie dvoch svojich sólových skladieb, navyše do konca večera už bude plniť úlohu plnohodnotného vokalistu a nielen uvádzača. Dodáva, že k jeho sólovkám boli pridané orchestrálne aranžmány a prvou z nich je asi jeho najväčší sólový hit „Tears of a Dragon“, ktorému orchester dodáva ešte emocionálnejší nádych. Brucovmu vokálu absolútne nie je čo vytknúť, po zvyšok večera to zvláda majstrovsky a bez chybičky. Druhou Brucovou sólovkou je „Jerusalem“. Bruce dodáva, že jej text napísal anglický básnik William Blake (tiež bol použitý k neoficiálnej anglickej hymne) a ten sa asi v hrobe obrátil, keď ho zhora počul v jeho verzii. Ale keďže orchester dodáva skladbe určitú jemnosť, snáď sa Blake spokojne usmieva, sediac na obláčiku, dodáva Bruce. „Jerusalem“ Bruce v rámci tohto projektu oprášil prvýkrát od roku 1999 a krátky fragment „Tears of the Dragon“ odspieval a-capella v rámci niektorých rozpráv ku svojej knihe „What does this button do?“. Avšak plnohodnotne až tento rok s projektom JON LORD´S CONCERTO FOR GROUP AND ORCHESTRA prvýkrát od roku 2002 a my, jeho fanúšikovia, budeme netrpezlivo očakávať aj sólové turné a nový album... 

Ďalšia časť koncertu patrí skladbám od DEEP PURPLE. Bruce uvádza ďalšiu skladbu „Pictures of Home“ sugestívnym rozprávaním o tom, ako ste stratení v lese, stmieva sa, vybila sa vám batéria na mobile... a všetko, na čo môžete myslieť, sú obrazy domova. Nasleduje ďalšia skladba od DEEP PURPLE, menej známa „When a Blind Man Cries“, ktorá atmosférou pripomína napríklad slávnu „Child In Time“. Z publika sa následne ozýva výkrik: „Hush!“, Bruce krúti hlavou: „Nie, nie nie...“, ale to len publikum zavádza a skutočne zaznie táto známa hitovka od DEEP PURPLE, do ktorej výrazným spôsobom zapája aj publikum, či už tlieskaním alebo spievaním „Na na na na na na“... Napriek tomu, že ide o koncert „na sedenie“, atmosféra je úžasná a ľudia sa bavia, čo ešte vygraduje ďalšou známou hitovkou „Perfect Strangers“. Tá znie v symfonickej verzii výborne. U Bruca samozrejme nechýbajú jeho typické pohyby, napriek tomu, že ho výrazne obmedzuje maličký priestor. Publikum si samozrejme vytlieska ešte prídavok, kedy už väčšina prítomných stojí na nohách, v podobe legendárnej „Smoke on the Water“. Nielen diváci, ale aj Bruce sa očividne baví, dostáva kyticu čiernych ruží, , necháva divákov spievať refrén a hrá sa na dirigenta, diriguje nielen orchester, ale aj divákov, či už spomínanou kyticou alebo paličkami, zabáva sa a robí šou. Nasleduje už len „standing ovation“ a klaňačka, ktorá ukončí tento výnimočný večer.

Áno, možno sa v tejto reportáži príliš venujem Brucovi Dickinsonovi. Ale nebudeme si nič nahovárať, on bol ten, ktorý pútal pozornosť a ktorý dokázal pritiahnuť fanúšikov. Napriek tomu netreba upierať zásluhy na celkovom dojme ani zvyšku hudobníkov. V ten večer všetci prítomní opäť dokázali, ako si rock/metal a klasická hudba vôbec nie sú cudzie a prenádherne sa dopĺňajú. Dnes to už však musí byť jasné mnohým metalistom – okrem spomínanej METALLICY môžeme ako krásne príklady uviesť mnohé, melodické aj extrémne metalové kapely ako SEPTICFLESH, RAGE, SATYRICON, DIMMU BORGIR alebo TRIPTYKON, ktoré spolupracovali so symfonickým orchestrom. Nádherným príkladom je tiež Quorthon, ktorý na albume „Twilight of the Gods“ poďakoval naozaj veľkému množstvu skladateľov vážnej hudby (či to bol Beethoven, Wagner, Vivaldi, Holst, atď.). Rockoví hudobníci a orchester boli v ten večer skvele zohratí a prenádherne sa dopĺňali. Samozrejme, spevácky výkon Bruca Dickinsona bol neopísateľný a Bruce dokázal, že je naozaj všestranným vokalistom. Vystúpenie JON LORD´S CONCERTO FOR GROUP AND ORCHESTRA bolo skutočne unikátnym, úžasným a pre mnohých prítomných vrátane mňa určite dokonalým hudobným zážitkom. Práve pre jeho odlišnosť od bežného metalového alebo rockového vystúpenia bude v mysliach divákov rezonovať určite dlho...