Rock pod Kameňom v Snine

Rock pod Kameňom v Snine

Jubilejný 20.ročník letného festivalu Rock pod Kameňom, tradičného rockového maratónu vo východnej Snine, je definitívne za nami, a teda je ten najvhodnejší čas na jeho bilancovanie. Po ročnom prechodnom azyle na Zemplínskej Šírave znovu na svojom pôvodnom mieste, s celou radou viac či menej podarených noviniek, vskutku zaujímavým programom a parádnou návštevou fanúšikov, ktorá minimálne počas vystúpenia Daniela Landu atakovala divácku kapacitu areálu.

V netradične zvolený termín „štvrtok/piatok“ (bonusová sobota bola už žánrovo niekde inde a pre rockového fajnšmekra asi nie práve najvhodnejšia) prichádzame k rybníkom a zisťujeme dve podstatné veci: kvôli prísnemu nariadeniu hygienikov sa tentokrát nedočkáme oddychu pri tunajších vodných plochách a možnosti stanovania sú obmedzené iba na jeden jediný, pomerne predražený kemp. S postupnými krokmi k areálu festivalu si nejde nevšimnúť, že neraz hojne početné stánky s merch, stravovaním a lavičkami na oddych pri pive, sú vo veľkej miere zredukované na minimum a celkový areál pôsobí až priveľmi skromným dojmom. To sa týka aj toaliet, ktorých by areál zniesol určite omnoho viac. 

Myšlienka hlavného pódia tentokrát umiestneného na pravú stranu mne osobne taktiež neprišla najšťastnejšia vzhľadom k prírodnej tribúne, odstráneného „catwalku“ a vzdialenosti k zábradliu, kde väčšina vystupujúcich mala citeľné problémy hoc i dohodiť gitarové trsátko do prvých radov fanúšikov. Naopak k pozitívnym veciam možno určite zaradiť obrovskú novinku v podobe „B“ stage. Ten je umiestnený do vskutku malebného prostredia volejbalových ihrísk a snáď ho usporiadatelia zachovajú aj pre nasledujúce ročníky, keďže to tam neraz žilo priam ukážkovo. Potešil dosť spoľahlivo dodržiavaný harmonogram (až na sobotňajšiu noc, avšak o tom potom...) a v neposlednom rade i bohatý balíček parádnych hudobných vystúpení, ktoré si v reportáži postupne priblížime.


ŠTVRTOK:

Štvrtkový program odpaľujeme pomocou pražského dua TÖRR/ALKEHOL. Prečo dua? Lebo obidve formácie momentálne disponujú, až na jednu jedinú výnimku, takmer rovnakou zostavou. Kým prvé menované trio poriadne prevetralo krky, čoraz viac a viac početnejšieho publika svojím rezkým black ´n´ rollom a dlhoročnými kultovkami “Armageddon“, “Valka s Nebem“, “Fuck, Fuck, Fuck“, “Made In Hell“ či nesmrteľnou “Kladivo na Čarodějnice“, tak o niečo veselejší ALKEHOL zasa vsadili na neodmysliteľnú alkoholickú nôtu a k popoludňajšej slnečnej pohode dopomohli prostredníctvom klasických “Zmaštenej“, “Trávičko Zelená“, “Pivo Dělá Hezká Těla“, “Pojďme se Bavit“, “Na Zdraví“ či “Nechte Vlajky Vlát“, ukážku pamätného projektu HATTRICK.

Pokračovalo sa okamžitým presunom k „béčku“, kde nasledujúce momenty mali patriť nepomerne tvrdším žánrom. Death metalové okienko odštartovala progresívnejším smerom kráčajúca PATRIARCHA, momentálne propagujúca ešte stále aktuálnu dosku “Tumulus“. Chalani sa prezentujú lyrickou zložkou v našom rodnom jazyku, čo je vzácny jav hodný pochvaly, no nasledujúca polhodinka ma osobne priveľmi nestrhla a mierne som sa strácal. Hudobných nápadov určite dostatok, avšak v komplikovanejších kompozíciách sa neraz zbytočne riedili a občas sa tak nebolo čoho chytiť. Extra pochváliť žiaľ nemôžem ani prešovskú stálicu PERVERSITY predvádzajúcu silno profesorský set, odohraný bez väčších emócií, nasadenie či energie, ktorá by vás strhla a za pár minút rozmetala na prach. Pomerne statickému vystúpeniu nepomohol ani poslabší zvuk. Veľa som si teda sľuboval aspoň od LUNATIC GODS, žiaľ tí svoju účasť nakoniec odvolali.

Čo naopak prekvapilo mierou vrchovatou, bolo priam bezchybné vystúpenie HORKÝŽE SLÍŽE, čo som ja osobne od nich už ani nečakal. S ryšavou ozdobou na scéne ma nitrianska legenda zaujíma akosi stále menej a menej, no v inkriminovaný večer mi pätica jednoznačne vytrela zrak. Môže za to najmä úžasne poskladaný setlist, kde tentokrát vo veľkej miere dostali prednosť menej hrávané, ale o to viac potešujúce postaršie petardy typu “Motorkárska“, “Dežo má lóve“, “Emanuel Bacigala“, “Atomový Kryt“ a “Traja Spití Roboši“. Na pódiu sa konečne menej blblo, no o to viac hralo, a preto ak k tomu prirátame početné hitovice ala “Vlak“, “A ja Sprostá“, “Malá Žužu“, “Silný Refrén“ a hlavne pozitívnu náladu v publiku, vychádza nám, že je s „horkyžákmi“ i naďalej všetko v poriadku.

Kým minulý ročník dominovali festivalu thrasheri DESTRUCTION, tentokrát sme si mohli štvrtkový večer vychutnať ich kolegov KREATOR, ďalšiu svorku zo slávnej nemeckej „The Big Teutonic Four“. Štvorica neponechala nič na náhodu a pod prísnym dohľadom svojho zlovestne pôsobiaceho maskota odpálila stále horúcu “Hate Über Alles“. Následne do nás chalani na čele s charizmatickým vegánom Mille Petrozzom tlačili neraz melodický, no vskutku poriadne štipľavý nárez na čele s neodmysliteľnými klasikami “Extreme Agressions“, “Pleasures to Kill“, “Enemy of God“, “Hordes of Chaos“ a “Violent Revolution“. Potešila taktiež neskutočne tvrdo naríffovaná “People of the Lie“, naživo chytľavá “Phobia“ i vydarená „coronová“ novinka “666 – World Divided“. Divoký mosh pit pred pódiom besnil celých deväťdesiat minút a zvuk intenzitou stínal hlavy, avšak minimálne Samiho gitara si sólových výstupoch zaslúžila viac, čo je vzhľadom na jeho kvality určite škoda. KREATOR i tak opäť potvrdili neotrasiteľnú pozíciu na svetovej thrashovej scéne a Snine nič nedarovali.



PIATOK:

V piatok si úprimne dávame trochu načas a vychutnávame pohodové letné počasie v kempe. Do areálu sa tak dostávame až pri záverečných tónoch pražských CHECKPOINT, ktorých už zanedlho vystrieda prvý väčší ťahák dňa, ich mestskí susedia z populárnej stálice COCOTTE MINUTE. Nu-metaloví „kokoti“, neraz prezývaní ako českí KORN, vyrukovali so surovou, ale zároveň kultivovane podanou muzikou s hitovými ambíciami a energiou. Tá sa dala neraz naozaj krájať. Spevák Martin Zeller rázom opantáva celé pódium a na malú chvíľu sa dokonca ocitá i pod ním, presne tam, kde to najviac žije. Na chalanov a ich zosynchronizovanú show sa pozerá naozaj dobre (vrcholom bola záverečná „Kopem“) a na kapele je vidieť, že je evidentne už vyhraná a vie ako na to. Spokojnosť.

ME AND THAT MAN boli relatívne veľkou neznámou. Áno, Nergal z BEHEMOTHu je v hudobných kruhoch známa persóna, lenže čo čakať od amerického country/blues na letnom fesťáku? Bočný projekt tohto mimoriadne talentovaného hudobníka začal pred trochu preriednutým publikom. To však síce s pribúdajúcimi minútami pomerne zhustlo, no zároveň sa sem začína postupne vkrádať i nuda. Muzika z troch vydaných albumov má svoje neodškriepiteľné čaro a inštrumentálne výkony bezchybné (potešil najmä spev basgitaristu, ktorého meno sa mi žiaľ nepodarilo dohľadať), ale verím, že v intímnejšom klube a za tmy by tento set vyznel omnoho zábavnejšie. Na dovtedy jasnom nebi sa žiaľ začína schyľovať k prehánkam a vyzerá to tak, že nakoniec vstúpi do hry i neodmysliteľná festivalová výbava – pršiplášť.

Metalový nezmar Peter Tägtgren a jeho projekt PAIN sľubovali prehodenie výhybky smerom k tvrdším melódiám a rezkejším gitarovým plochám. Tak sa aj stalo. Charizmatický frontman a jeho kumpáni pojali svoj set ako drsnú diskotéku a prehliadku chytľavých songov, ktoré neraz priam nútili k pohybovej aktivite. Pod pódiom sa preto vytvoril celkom slušný tanečný kotol a došlo dokonca i na čoraz častejšie veslovanie. Naopak tam hore to v doprovode neraz vtipných animácií na obrazovke suverénne dirigoval spomínaný Peter, ten sa však v piatok mohol aj roztrhať, ale nepomohlo to. Spev bol totiž citeľne utopený pod nánosom zvyšku inštrumentov. Hitovkami nabitý setlist (“Same Old Song“, “End of The Line“, “Bie/Die“, “Suicide Machine“, “Party In My Head“) fungoval spoľahlivo i napriek tomuto menšiemu nedostatku. A koniec? Ten samozrejme nemohla obstarať iná pecka než doslova zľudovená “Shut Your Mouth“.



Pre mnohých možno trochu kontroverzný krok, avšak DANIEL LANDA, jednoznačný headliner tohto ročníka, prilákal k sninským rybníkom vskutku početný dáv, keďže išlo o jeho ojedinelé vystúpenie na Slovensku v ostatných rokoch. A na nálade tuzemskej rockovej legendy to bolo v ten večer veru poznať! Daniel doslova prekypoval šťastím, entuziazmom, nefalšovanou radosťou z návratu na scénu a slová ako „já se narodil jako Čechoslovák a jako Čechoslovák i umřu“ neraz pohladili na duši. Boli to skvelé hudobné výkony celého ansámblu, no najmä bohatá plejáda kultových hitov (“Protestsong“, “Touha“, “Ona“, “Vltava“, “Andílek“, “Pozdrav z Fronty“, “Motýlek“, “Třista z Místa“) a noviniek (“Reality Show“, “Anička Malinová“), ktoré i navzdor silnému dažďu bezpečne opantali celučičký areál a rozospievali publikum. Ten svojou vytrvalosťou spôsoboval nemalé vrásky postavám na pódiu (zmáčané klávesy vypovedali službu) i tým pod ním. Mokrí, zablatení a zničení sme však zdarne dokráčali do finále a mne zostáva iba skonštatovať, že išlo o jeden z najpamätnejších koncertov v rámci celej histórie festivalu.

Žiaľ po návrate do stanového mestečka a následnom prezlečení do suchého oblečenia sa dozvedáme smutnú novinku. V dôsledku pretrvávajúceho dažďa a premeny trávnatých plôch na bahenné kúpele sa celý nasledujúci piatkový program ruší, čo pre nás a mnohých ďalších tak trochu nešťastne ukončuje rockový maratón v Snine. To určite silno zamrzí, ale vidíme sa snáď znovu o rok v aspoň podobne nabitom programe.


FOTO: Ladislav "Laďo" Rusnák

Informácie o koncerte

Názov: Rock pod Kameňom v Snine

Dátum: 20.7.2023 - 21.7.2023

Miesto: SNINA - Areál rybníkov

Kapely: KREATOR, DANIEL LANDA, PAIN,
ME AND THAT MAN, HORKÝŽE SLÍŽE, INÉKAFE,
ALKEHOL, TÖRR, COCOTTE MINUTE, KARPINA,
PERVERSITY, PATRIARCHA a iné

Informácie o reportáži

Uverejnené: 2023-08-05 16:39:36

Prečítané: 627x

Autor: Ladislav "Laďo" Rusnák

Ladislav

Názory redakcie

Chýba názor redakcie