Nájdu sa ľudia, ktorí HammerFall zbožňujú a takisto mnoho metalistov, ktorí HammerFall považujú za komerčný odpad v oblasti metalu. Predali cez milión nosičov a získali dve zlaté dosky. Tak či onak, meno Joacim Cans musí byť známe takmer každému metalistovi. Jeho sólové album ale očakával takmer celý metalový svet. Možno ho mnohí ľudia odpíšu už len preto, že sa im nepáči Cans s Hammerfalom. Ale v tom prípade by urobili veľkú chybu...

Už len keď si pozriete zostavu, je vám jasné, že to je ďalší all-star project. Na doplnenie ešte pridám, že okrem Cansa a Elgrena sa na produkcii albumu spolupracoval aj producent Charlie Bauerfeind, ktorý produkoval aj albumy Helloween, Blind Guardian alebo Freedom Call. No a na písaní sa podieľal nielen samotný Cans a Mike Chlasciak, ale za ďalších menujme napríklad Ronnyho Milianowicza, bubeníka Dionysus, alebo Jeffa Watersa z Annihilator, ktorý má na svedomí poslednú skladbu, baladku "Forever Ends". A čo album, je to ďalšia kópia HammerFallu? Isté podobné prvky sa tam určite nájdu, ale album je oveľa, oveľa pestrejší ako hudba HammerFallu, a viacej heavymetalový. Na spestrenie tu nájdeme tu nielen zborové mužské vokály neohrozených bojovníkov, ale aj napríklad spev detí. Songy sú rozmanité a nenudia. No a Joacim má konečne príležitosť ukázať, že v pohodičke zvláda aj iné polohy hlasu ako HammerFalle (ďalej HF). Celkovo spieva v nižších polohách ako v HF a veru to vôbec nie je na škodu a znie mi to akosi príjemnejšie a prirodzenejšie.

Prvý song, "Fields of Yesterday", začína dramatickým introm, pokračuje trocha v štýle HF a v refréne sa z nej vykľuje pecka, ktorá vás unáša na vlnách melodickosti. Ďalší song "Soul Collector" prekvapuje, je asi najtvrdšou skladbou na albume. Znie ako zrážka powermetalových HF, školy NWOBHM a thrasherov zo zátoky Bay Area a prekypuje zlovestnou atmosférou. "Red Light" začína podobným rytmom ako "Fighting the World" od Manowar. A skladbou sa nesie duch týchto amerických vikingov, song je totiž nákazlivou peckou s refrénom, ktorý sa vrýva do pamäti a pritom nepostráda tvrdosť. Takisto obsahuje síce krátke, ale priam učebnicové heavymetalové sólo. Pieseń "Back to Hell" ostáva verná svojmu názvu. Tvrdí chlapci dofrčali na motorkách asi priamo z pekla. Nasledujúce vdve skladby ma zaujali z celého albumu možno najviac na prvé počutie. Názvy ich dokonca spájajú .. "Za bránou" a "Kľúč" ..Nuž bránu je treba niečím otvoriť, všakáno .. "Beyond the Gates" začína nežne a pomaly, človek by si myslel, že prišiel čas na baladu. Ale po pár sekundách je každému jasné, že čas na oddych ešte neprišiel. Pokračuje v nastolenom tempe a má naozaj nákazlivý refrén aj rytmus. Verím, že táto titulná skladba sa stane hlavným ťahákom na koncertoch. "The Key" je jednou z najorignálnejších a najprogresívnejších vecí na albume. Trocha pomalšia a menej tvrdá, keď sa pozorne započúvate, Cansov hlas vás bude doslova bude doslova hladiť na duši. Veľmi zaujímavý je refrén, keď Cans spieva s deťmi a tomu prispôsobil aj zafarbenie svojho hlasu. Znova maximálne melodická a nákazlivá pecka, ale tentokrát aj veľmi pohodová.

"Garden of Evil" začína basovým introm v štýle Maiden, pokračuje dosť jemným Cansovým spevom a nakoniec prichádza šlapavý refrén a heavymetalové sólo. Klišé ako vyšité, ale práve po tomto srdcia mnohých heavymetalistov bažia. Ďalšie tri songy pokračujú v nastolenom tempe a spájajú rukopis HF, časy NWOBHM a moderný zvuk. Rovnaké poznávacie prvky, ale pritom je každá iná. So "Signs" Cans znova pritvrdí. Počiatočné pasáže mi mierne pripomenuli Grave Digger, ...niektoré ďalšie pasáže zase Metallicu alebo Iron Maiden a tak by som mohla pokračovať ďalej. Tvrdá a pritom rýchla pecka, ktorá svoj žáner určite nezahanbuje. Poslednou skladbou je baladka "Forever Ends". Pikantné pre mňa bolo zistenie, že Cansov hlas v prvých dvoch sekundách songu mi znie ako Peter Nagy, ale našťastie tohto pocitu som sa veľmi rýchlo zbavila. Je to melodický slaďák, v ktorom kraĺujú akustické gitarky. Našiel by si miesto aj v komerčných rádiách. Ale určite by som ocenila a asi nielen ja, keby z rádií radšej hralo toto miesto sladkoboľných oplodňovákov od chlapčenských skupín.

Cansove sólové album si zasluhuje vašu pozornosť, aj keď nemáte radi jeho tvorbu s HammerFall. Znie oveľa modernejšie a to svoje si tam nájde každý človiečik obľubujúci melodický heavy metal.