Powermetalovú kapelu gréckeho gitarového virtuóza Gusa G som objavil vďaka jeho spolupráci s Ozzym Osbourneom na „Scream“ (2010). Mojím prvým stretnutím s FIREWIND bolo „Few Against Many“ (2012), ktoré ma pravdupovediac...sklamalo. Doska pôsobila akosi nemastne – neslane, dlhé skladby boli plné sekaných thrashových riffov a celé to znelo ako pokus o moderný metal v štýle „Scream“ Na tom by nebolo nič zlé, ale hudobný kokteil nesedel k hlasu dnes už bývalého speváka Apolla Papathanasia (SPIRITUAL BEGGARS), ktorý patrí k mojím veľkým obľúbencom a disponuje nádherným sýtym coverdaleovským vokálom. Na druhú stranu sólová tvorba Gusa G mi sadla a doteraz si radosťou púšťam jeho prvotinu „I Am The Fire“ (2014). Moderne znejúca hardrocková doska, ktorá nezaprie svoju inšpiráciu v 80.tych rokoch, dobe najväčšej to slávy virtuóznych gitaristov, s kopou hosťujúcich spevákov na čele s Matsom Lévenom (ex-YNGWEE MALMSTEEN). Začiatkom roku 2017 ku mne došli správy o dátume vydanie novej dosky FIREWIND, už s novým nemeckým spevákom Henningom Basseom (ex- METALLIUM), ktorá sa má niesť v znamení návratu k powermetalovým koreňom. Predchádzajúcu tvorbu FIREWIND nepoznám, ale klasický hevík a power metal mám veľmo rád, tak som dal Gusovi a jeho družine druhú šancu, ktorú rozhodne neľutujem.

Pod producentským dohľadom Dennisa Warda (PINK CREAM 69, UNISONIC...)  nahral FIREWIND mimoriadne podarenú powermetalovú dosku, ktorá má len málo spoločného s predchádzajúcim pokusom o metalovú modernu. V rozhovoroch Gus G naznačil, že oproti „Few Against Many“ sa má jednať o návrat k powermetalovým koreňom, pod čím rozumie viac epických gitarových sól, ešte bombastickejší zvuk a ešte melodickejšie refrény.

FIREWIND sa prvýkrát pustili do zhudobnenia koncepčného príbehu, a to o známej bitke spartského vojska s perzským pri Thermopylách. „Immortals“ začína pekne z ostra „Hands of Time“, ktorá dáva svetu jasne najavo, že FIREWIND je znova klasická powermetalová kapela. Rýchle tempo, výrazné klávesy, ostrá gitara v kombinácii s chytľavý refrénom, spolu s ekvilibristickou sólovou pasážou gitaristu a klávesového hráča, zahrejú pri srdiečku každého fanúšika hudobného žánru. V dobrom zmysle pripomenie to najlepšie od gitarového rýchlika Yngwieho Malmsteena.  V podobne intenzívnom tempe pokračuje aj druhá pieseň „We Defy“ s riffmi ako od Judas Priest a vydareným gitarovým sólom. Tretia singlová „Ode to Leonidas“ začína atmosféricky hovoreným slovom, neskôr sa prehupne do modelu klasickej metalovej rúbačky s chytľavým refrénom. Toto by mohol byť vynikajúci úvodný koncertný kúsok. Odporúčam poctivo gýčový videoklip. Znova potešia ekvilibristické sóla gitaristu a klávesového hráča. „Back to the Throne“ je opäť mimoriadne chytľavý príspevok od družiny okolo Gus G. Skladba mi svojou náladou, riffmi a vyhrávkami pripomenula tvorbu Judas Priest, poslucháča poteší zmena tempa a riffu uprostred sklaby, po ktorej nasleduje epické gitarové sólo, ktoré v sebe nesie ozveny gitarovej hry K.K. Downinga. „Live and Die by the Sword“ spomalí, pokojný štart skladby postupne vygraduje do melodického refrénu s pasážami určenými na skandovanie. Ďalší tip na koncertné pódia. Šiesta „War fo Ages“ je mojím osobným favoritom, obsahuje nádhernú melodickú „výšivku“, epickú atmosféru a refrén z kategórie nadpozemských. Paráda. FIREWIND pokračuje vo vysokom tempe, pretože kapela poslucháčom ďalej naservíruje nádhernú baladu „Lady of 1000 Sorrows“, ktorá ukazuje, akými rôznymi, priam až bluesovými farbami môže hrať Gusova gitara. Krása.  Po krátkom upokojení prichádza na rad inštrumentálka „Inmortals“ s príjemnou melódiou, kde hrá prím Gusova gitara. Úprimne, mne prišla zbytočne krátka, zvládol by som aj dlhšie gitarové predvádzanie sa. „Wariors and Saints“ je podľa môjho názoru asi najslabšia skladba na albumu, v pamäti mi utkveli iba gitarové pidli-pidli-pidli melódie bez výraznejšieho nápadu. Za to posledná „Rise From a Ashes“ patrí k tomu najlepšiemu, čo FIREWIND pre „Inmortals“ zložili. Melancholický úvod, po ktorom nasleduje vynikajúci riff dopĺňaný epickými klávesmi. Powermetal najvyššej akosti s pre mňa ideálnou mierou epickosti. Deluxe edícia obsahuje ešte okrem plagátikov a nálepiek pieseň „Vision od Tommorow“, ktorá bola pre mňa z nepochopiteľných dôvodov vynechaná zo štandardnej edície. Vynikajúca záležitosť, ktorá by si zaslúžila miesto na doske namiesto „Wariors and Saints“.

Zhrnutie na záver – Gusovi a jeho družine sa podarilo zložiť a nahrať vynikajúcu zbierka dobre odsýpajúcich powermetalových songov. Epickosťou, gitarovými sólami a melódiami sa nešetrilo k prospechu veci. K dokonalosti mi chýba ešte jeden naozaj výrazný hit, ale to nič nemení na tom, že FIREWIND nahrali dosku, s ktorou sa môžu po minulom ľahkom sklamaní s hrdosťou hlásiť o svoje miesto na powermetalovom Olympe. Chacha, FIREWIND sú Gréci, Olymp. Vtip.   

P.S Vedeli ste, že kapela FIREWIND je pomenovaná po sólovej doske Uliho Jona Rotha (ex-Scorpions) z roku 1980? Tak teraz už viete.