Jesse Pintado nás opustil, LOCK UP žije ďalej. Zostavu Shane Embury (basgitara), Nicholas Barker (bicie) a Tomas Lindberg (vokál) doplnil Anton Reisenegger, gitarista čílskych PENTAGRAM, ktorý je so Shaneom v kontakte iste už od čias výmen kazetových nahrávok v 80. rokoch a teraz nastúpil na post, z ktorého Jesseho odvolala smrť. A tak na svet mohol prísť ďalší, takmer trištvrtehodinový opus LOCK UP, obsahujúci popri štrnástich skladbách aj tri bonusy vrátane záverečnej inštrumentálky.

Zastávam názor, že nebyť zoskupením slávnych mien, mali by to LOCK UP na scéne o dosť ťažšie aspoň pokiaľ ide o nájdenie vydavateľa. Nejdem tvrdiť, že sú precenení, to iste nie, ale na rovinu – nehrajú nič prevratného a doteraz nepočutého. Kvalitných skupín, hrajúcich priamočiary a rýchly grind core s prvkami metalu, v prvom rade toho s prívlastkom death, sú iste desiatky. Len nie všetky majú vydavateľstvo, ktoré by im zabezpečilo také podmienky ako Nuclear Blast. Napríklad vysoko profesionálne zvukové ošetrenie nahrávky, promotion a ostatné nie nedôležité veci. U „menších“ spolkov to väčšinou končí pri hudobnom majstrovstve a zvyšok je o tom, čo dovolí rozpočet a čo dom dá. Tu teda LOCK UP vyhrávajú, ale na férovku priznávam, že „Necropolis Transparent“ je maximálna paľba a štýl, ktorý si skupina zvolila, je čo do agresivity, údernosti, zbesilosti a chytľavosti nepriestrelný. Rýchlosť nadovšetko, k tomu nasadenie, skrátka grindový maelström doladený deathmetalovými riffmi a občasnými skoro až blackmetalovými melódiami. Skladby sú napriek zúrivosti a údernosti dostatočne prepracované, bohaté na zmeny tempa, samozrejme v prípade, že si pod nimi predstavíte striedanie niekoľkých druhov klepačiek, „speedoviek“ a občasných spomalení, pod ktorými si určite nepredstavujte nejaký doom metal. Hutný zvuk odkazuje na ovplyvnenie severským grindom a tak celkovo by som povedal, že LOCK UP na tomto albume znejú ako mix NASUM, NAPALM DEATH a BENEDICTION. Tomas Lindberg sa s vokálmi veľmi nebabre, album nakričal a nareval hlasom, ktorý u neho poznáme už z GROTESQUE a celkom iste z AT THE GATES. Úprimne – tiež by ho nezabilo, ak by sa v tejto dosť odlišnej hudbe občas skúsil pustiť do väčších hĺbok, bolo by to zdravo pestrejšie, ale každý nech si robí, ako chce. Dobrý album.