Nemecko je jedna z thrashových a taktiež aj pivných veľmocí. A hoci nikdy nedosiahli popularitu „veľkej trojky“, TANKARD vytrvali a stále prinášajú spojenie spomínaných dvoch svetov. “A Girl Called Cerveza“ je pätnástym albumom TANKARD a je celkom problém napísať o tejto pivnej bande niečo prekvapivé – thrashujú solídne, držia sa vyznačenej trasy a experimenty príliš neuznávajú. Tým by mohla byť recenzia v podstate hotová.

… ale nie je (bohužiaľ). Treba pochváliť celkový prejav kapely, ktorý je neuveriteľne solídny a poctivý, a to od rytmiky, cez bohato riffujúce gitary, až po Gerreho štekanie s dokonalo nemeckým prízvukom. TANKARD sú o chlp melodickejší ako ostatné nemecké kapely (hoci stále menej ako súčasná tvorba KREATOR), menej chaotickí a ich piesne štruktúrou viac pripomínajú heavy metal, ako niečo iné.

Práve to je ale asi najväčší problém na „A Girl Called Cerveza“. Refrény nie sú zas také skladateľsky úžasné, aby sa mohli opakovať desaťkrát za pieseň, a to podráža nohy mnohým, inak zaujímavým kúskom („Witchhunt 2.0“ či titulná pieseň, pozerám sa na vás). Na koncerte opakované hulákanie základných sloganov možno funguje, ale zo štúdia rozhodne nie. Akonáhle sa ale TANKARD držia s chytľavosťou trochu na uzde, kvalita stúpa. Menovite - úvodná „Rapid Fire (A Tyrant's Elegy)“ je proste fantastická skladba – riff je veľmi funkčný a chytľavosť nie je prvoplánová. Okrem toho počuť, že frontman Gerre sa dokáže prispôsobiť piesni a miestami aj melodicky... či skôr melodickejšie zaspievať. Pri divnej, ale roztomilej „Son of a Fridge“ opakovanie refrénu funguje. A ak moje uši správne počujú, v transsexuálnej thrashovke „The Metal Lady Boy“ si zahosťovala Doro Pesch, pričom skutočne dúfam, že tým nechcela nič naznačiť.

Viac sa o tomto albume ani nedá povedať. TANKARD si zo seba vedia spraviť srandu a sú značkou, ktorá garantuje určitú kvalitu. Verím, že skutočne chcú iba nahrať album, ktorý je solídny, ktorý pobaví, neurazí a dopraje odreagovanie. A po posledných sklamaniach od DESTRUCTION či SODOM to nie je vôbec hlúpa filozofia. Hoci nie je „A Girl Called Cerveza“ nič viac, ako mierny nadpriemer, účel splní. Niečo ako stredne kvalitná, čapovaná desiatka, keď je vonku tridsať stupňov.