Týr.. podľa názvu tejto kapelky bude asi každému milovníkovi severskej mytológie jasné, odkiaľ vietor fúka. Týr bol totiž vikingský boh vojny, najodvážnejší zo všetkých. Áno, hudba Týr je zameraná skoro stopercentne na túto krásnu časť severskej histórie. Určite by ste ale neuhádli, odkial tento uragán prichádza. Vlastne nemusíte hádať, už ste si to prečítali pri recenzii. Týr je prvá metalová kapela, o ktorej počujem .. z Faerských ostrovov. Priznám sa, že ma zaujali natoľko, že z poličky som vytiahla zaprášený atlas, aby som si obnovila svoje zemepisné vedomosti, keďže ostrovy.. to znie tak exoticky. Nakoniec, po zistení, že Faerské ostrovy ešte stále patria k Dánsku a kedysi boli kolonizované Vikingami, ma fakt, že tvoria čisto vikingskú hudbu, ani neprekvapil.

Zemepis určite časť z vás v škole neznášala, prípadne sa s ním pasuje dodnes, tak prejdime radšej k hudbe. Musím povedať, že Týr sa ku mne dostal fakt náhodou a je to asi najorignálnejšia vec, akú som za poslednú dobu počula. Je tak zvláštna, že asi nezaujme každého. Zarytým speed/powermetalistom bude asi vadiť štýl vokálov. Ale rozhodne sa bude páčiť všetkým, ktorí majú radi metal s nádychom folku. Avšak v tvorbe Tyr je toho folku viac, ako som kedy kde mala možnosť počuť. Hra gitár možno trošíčku pripomenie Lumsk.. ale okrem folkových v ich tvorbe nájdeme aj ďalšie vplyvy, ako sami o sebe na svojej stránke tvrdia, progresívne, (údajne aj Dream Theater, aj keď som to v tvorbe až tak nepostrehla, ale istá progresivita tam je) klasické, Black Sabbathovské, národné... Iste väčšina metalistov, keď sa povie folk metal, predstaví na poste speváka vokalistu so škrekotavým blackovým vokálom. Týr je iný. Vokály v ich skladbách sú totiž absolútne čisté a melodické. Ale iné, ako v klasickom heavy/power/speed metale. Takéto elementy sme mali možnosť počuť aj v pár songoch od Ensiferum, alebo Wintersun, ale tam zneli drsnejšie. Ani horespomínaný Lumsk nie je to, k čomu by som Týr mohla úplne prirovnať, dokonca ani Korpiklaani, Wuthering Heights alebo Skyclad sa Týru moc nepodobajú. Symbolizuje pre mňa vikingskú hudbu tak, ako som si ju vždy predstavovala. Pochybujem, že výpravy neohrozených vikingských bojovníkov, keď tiahli do boja, si pospevovali štýlom, ktorý pripomína black metal. Ich spev si predstavujem presne tak, ako v skladbách od Týr...Pre doplnenie, "Eric the Red", je druhý album tejto kapelky, prvým bol "How Far to Asgaard".. Bol metalovejší, menej folkovejší, ale oveľa temnejší. Určite veľa urobil aj iný spevák, ktorý ale nebol horší od súčasného. Štýl si Týr zachovali, ale na poslednom "Eric the Red", akoby bolo viac tej vikingskej energie.. pôsobí čosi sviežejšie a kapela sa odprostila od silných, ťažkých vplyvov pomalých songov Black Sabbath, aj keď v istom zmysle tie prvky v ich tvorbe stále ostali.

Song "Regin Smidur", ktorý by som rada spomeula ako prvý, začína dramaticky, ako pravá vikingská výprava. Povedzme že podľa názvu albumu výprava Erika Thorvaldsona, ktorého prezývali teda Eric the Red, okolo roku 985, keď sa plavil .. víťazne .. do Grónska.. Prvá minúta vám poriadne zvýši adrenalín.. nič, len jemné melódie a neohrozené údery bubna.. Veľmi jednoduché.. znie to tak dramaticky a premakane, že sa prenesiete do spomínanej doby. Potom sa pridá spev a zborové vokály. Niekedy je ťažko uveriť, že je to metal, aj keď výrazné gitary tam sú. Ten song je dokonca faerská ľudovka. (Okrem toho, "Wild Rover" je Írska ľudovka, "Ólavur Riddararós" ďalšia faerská ľudovka a "Ramund Hin Unge" dánska ľudovka.) Čistý severský folk! A to sa nesie celým albumom. No predpokladám, že ľudia na takýto štýl nie sú moc zvyknutí. Môj prvý dojem? Zdalo sa mi to úžasné a originálne, ale po vypočutí celého albumu sa mi zdalo všetko také rovnaké. Ale potom.. som sa do toho skutočne dostala. Preto album netreba počúvať len tak povrchne. Zaslúži si viac. Nie je totiž jednotvárny, ako som si spočiatku myslela. Nájdete v ňom veľmi veľa. Keď budete chcieť.

Určite jednou dôležitou vecou, ktorá strašne ovlyvňuje aj celkový dojem z albumu, je jazyk, ktorým Týr spievajú v niektorých songoch. Je to ich materský jazyk, faerština, a práve to skladbám dodáva neobyčajný nádych. Samozrejme, zvyšok je naspievaný po anglicky, dokonca tu nájdeme jednu tradičnú írsku skladbu, "Wild Rover". Veľmi podarená vec, veľmi veselá a asi jediná, ktorá odbočuje od vikingskej tématiky. Samozrejme, zborové vokály sú tu takisto a všetkému dominuje veľmi vydarený gitarový riff. Ešte ma veľmi zaujala skladba "Ramund Hin Unge", začína len vybrnkávaním na gitare, úplná nádhera, a potom sa z nej vykľuje silne heavymetalová skladba. Napriek svojmu výraznému rytmusu mi príde akási melancholická.

Ešte by som odporučila všetkým milovníkom severskej mytológie, aby si prečítali texty od Týr. Nezobrazujú vikingov ako krvilačných bojovníkov, ktorí ničili zúrivými nájazdmi všetko, čo im stálo v ceste a ostávala po nich len pustatina. Texty Týr zobrazujú severský ľud taký, aký zrejme bol, ich životný štýl, boje s ťažkými pdomienkami a samotným životom.. s miernym nádychom fantasy a veľkým vplyvom mytológie. Proste .. veľmi dobre sedia k hudbe. Získali si ma aj touto stránkou.. No myslím, že dielko môžem s kľudným srdiečkom odporučiť všetkým milovníkom folku a vikingov.. A možno "Eric the Red" zaujme aj ľudí, ktorí si radi vypočujú niečo, čo tu zrejme ešte nebolo.. Aj keď je skutočne ťažko odhadnúť, komu sa to bude páčiť a komu nie. Treba to proste skúsiť, treba to počuť.