Ešte sme ani nedospali Gothoom a už bola na programe ďalšia akcia. Síce v nemetalový pondelok, no line-up bol nabitý, skladal sa z dvoch hviezd a jednej neznámej kapely. Z headlinerov som sa ale neradoval dlho - hneď po príchode na miesto som sa dozvedel, že DECAPITATED neprídu z dôvodu poruchy dodávky. Na druhej strane som bol trochu rád, lebo tým pádom sa koncert značne skrátil a ja som mohol utekať čím skôr do postele. Úprava harmonogramu sa týkala aj začiatku vystúpenia prvej kapely, takže bol čas na pivo a pokec v zatiaľ riedko zaplnenom Randal Clube. Väčšina osadenstva totižto posedávala vonku a užívala si príjemné letné počasie.

O polhodinku neskôr sa už na pódiu nachystala šestica štýlovo oblečených chalanov z Islandu. Spevák s menom Jón Már stihol počas krátkeho intra celkom slušný strečing, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiadny športovec. Po intre do nás začali UNE MISÈRE ládovať drsnú islandskú muziku vystuženú troma gitarami. Pri takom počte zvykne hroziť zliaty zvuk, prípadne zanikanie niektorých partov alebo iných nástrojov, no pri tejto kapele to nehrozilo. Islanďania vsádzali viac na jednoduché úderné riffy, ako na nejaké technické finesy. Zvuk bol preto masívny a zároveň nebolo tažké analyzovať jednotlivé nástroje. Na Islande je rok rozdelený na polárny deň a polárnu noc. Počas polárnej noci je denného svetla veľmi málo, môže to byť len pár hodín denne. Som si istý, že UNE MISÈRE komponovali svoju muziku hlavne počas polárnej noci, lebo z nej sršala čistá depresia. Ak sa chcete presvedčiť sami, tak môžte mrknúť na YouTube. Tento rok by mal vyjsť aj prvý album, budem sa tešiť.
V strede setu sme si mohli vypočuť eletro sample skoro ako od IGORRR a následne zopár breakdownov typických pre corové štýly. Tie sa tiež vyznačujú maximálnym nasadením na pódiu a tak tomu bolo aj tentoraz. Najviac vynikal samozrejme spevák, ktorý si napríklad počas setu zakrvavil čelo búchaním mikrofónu. Pochvaly sa dočkalo aj publikum: Jón priznal, že sú v Bratislave prvýkrát, ale už teraz sa mu páči toto mesto. V Randali bola taká pondelková účasť, odhadol by som to na slabšiu polovicu haly. Pred predposlednou skladbou sa frontman pochválil svojou tisíc-dňovou abstinenciou od drog a alkoholu, gratulujem. Island mal s týmito neduhmi medzi mládežou obrovské problémy, no teraz je lídrom v boji a prevencii proti závislostiam, inšpirovať by sa mohli všetky krajiny. Poukázaním na ďalšiu smutnú realitu začali UNE MISÈRE aj poslednú skladbu. Venovali ju svojmu nebohému priateľovi, ktorý nezvládol svoj boj s úzkosťami a depresiami. Jón Már vyzval ľudí, nech neváhajú a rozprávajú ak ich niečo trápi, pomoc sa dá nájsť vždy a nemusí to dopadnuť tak tragicky, ako u jeho priateľa. Kapela podľa mňa, vzhľadom na úpravu harmonogramu, mohla hrať o kus dlhšie, no publikum si ani prídavok nepýtalo. Celkovo to bolo zaujímavé vystúpenie a perfektná príprava na hlavnú hviezdu večera. Pikoškou bolo, že si zaspievali krátku časť aj dvaja gitaristi a basák, vždy len jeden a každý v inej skladbe. Čo by som naopak kapele vytkol, je nevyužitie plného potenciálu troch gitár, predsa len sa s tým dá trochu viac vyhrať. U ľudí mali odozvu dobrú, no vôbec sa nemoshovalo a v hale bolo badať len veľmi málo pohybu. 

Nasledovala príprava pódia, bolo treba nachystať všetky rekvizity, medzi ktorými sa vynímali hlavne dve nasvietené rakvy s kostričkami a dve mimozemské hlavy patriace nepekným obludám, ktoré možno vidieť na poslednom albume ABORTED. Ten sa volá "Terrorvision" a práve z neho zaznelo tento večer najviac skladieb. Kapela to rovno odpálila titulnou skladbou albumu a v hale sa to začalo hýbať. Charizmatický spevák Svencho popri vokáloch neustále pobehoval po pódiu, hecoval ľudí a ukazoval, ako sa na muziku ABORTED má tancovať. Publikum sa nenechávalo zahanbiť a poctivo moshovalo, nechýbali ani circle pity. Stihol som si ešte všimnúť jednu zmenu v zostave, ktorých bolo v histórii kapely požehnane. Tou poslednou je koniec gitaristu Mendela, ktorý má už vlastný projekt. Namiesto neho momentálne zaskakoval Harrison Patuto, ktorý je zatiaľ vedený ako koncertná výpomoc. Záskok to bol vydarený, jeho výkon som sledoval pozorne a môžem s kľudným svedomím prehlásiť, že bez problémov dával aj tie najkrkolomnejšie sóla, aké ABORTED majú.

Medzitým Svencho poďakoval publiku, že sa dostavili v takomto počte v pondelok a toto poďakovanie sa potom niekoľko krát opakovalo, takže asi bolo myslené úprimne. Ďalšou persónou, ktorú sa oplatí sledovať, je bubeník Ken Bedene. Ten síce vyzerá ako študent, ktorý práve vyšiel z knižnice, no svoje bicie ovláda bravúrne, klepe strašne rýchlo a vždy s flegmatickým kľudom. Basák Stefano (známy aj z HIDEOUS DIVINITY) pre zmenu odmetlil celý koncert a v nasadení ho predčil len spevák Svencho. Na moje potešenie kapela zahrala pár skladieb aj z mojich obľúbených albumov "Retrogore" a "The Necrotic Manifesto", no samozrejme nechýbali ani výlety do staršej tvorby tejto pôvodne belgickej bandy. Niekedy ku koncu setu nastal čas na wall of death a keďže bolo v hale málo ľudí, tak sa zapojili skoro všetci. ABORTED ani všetci nestihli opustiť pódium a už ich ľudia hnali naspäť. Frontman Svencho vystrúhal ešte poslednú poklonu pre Randal - najprv sa posťažoval, že v sobotu hrali v Taliansku a bolo to o ničom, no tu je pondelok a ľudia sú úžasní. ABORTED sa rozlúčili skladbou "Retrogore" a mne ostávalo už len dať klobúk dolu pred kapelou samotnou, za to ako odmakala vystúpenie pred nie zrovna početným osadenstvom Randalu. Verím, že si koncert užili všetci prítomní tak ako ja, už teraz sa veľmi teším na ďalší. Poslednou čerešničkou na torte bolo stretnutie s členmi kapely, ktorí sa fotili s radosťou s kýmkoľvek pred vstupom do Randalu.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Octopus Promotion.

FOTO: Martin Mayer