Spoločné turné dvoch predstaviteľov atmosférickej gitarovej hudby s predponou post? Na tom by nebolo nič výnimočné, v tomto prípade si však ruky mali podať Japonci MONO s francúzskymi bratmi ALCEST. Osud to dokonca zariadil tak, že už druhý deň v kalendári ich "Tour XVI" pripadol na Prahu a keď bolo jasné, že túto zastávku zabezpečia brutalisti z Obscure Promotion, rysoval sa vskutku zaujímavý večer.

Miestom činu bol v onen sviatočný piatok divadelne pôsobiaci Palác Akropolis, čož je klub na podobné eventy ako stvorený. Keďže sa v ňom ale môže hrať len do 22:00, koncert začal už o 18:20. Týmto sa ospravedlňujem Mathieu Vandekerckhove (o.i. AMENRA), ale z jeho bočného projektu SYNDROME, ktorý dnešný večer otváral, som stihol len posledných zhruba päť minút. Potemnelý drone/ambient s videoprojekciou v pozadí však pôsobil naozaj vkusne, ako môžete vidieť nižšie v našej fotogalérii.

Neprešlo ani pätnásť minút a na stejdž sa nenápadne postavili prví z dvoch dnešných hviezd, ALCEST. Na úvod zaznel otvárací a zároveň titulný song z čerstvo nového albumu "Kodama", ktorým sa francúzski šansoniéri vrátili ku blackgaze i post-metalu. Mladícky pôsobiaci frontman Neige nám tak okrem zasnených čistých spevov (s ktorými mu často vypomáhal aj druhý gitarista Zero) ponúkol opäť aj vysoké, depresívne škreky. Zo zadných radov všetko dôsledne dirigoval bubeník Winterhalter a päť hrubých strún má na starosti, síce len sezónny, ale pre fanúšikov už takmer plnohodnotný, šikmooký basák Indria. Všetci štyria páni sa pýšia dlhými vlasmi aj ich neboja občas roztočiť. V publiku počas jednotlivých skladieb panovala len komornejšia atmosféra, o to hlasnejšia však bola odozva v pauzách medzi nimi. Neige sa nám síce prihovoril, dokonca spomenul radosť z návratu do Prahy a možnosť prejsť sa po meste, jeho komunikácia však bola decentná, jeho hlas tichý a tak to má v ALCEST byť.
V setliste Francúzi ponúkli až štyri veci z novej dosky (spomeňme "Oiseaux de Proie" či "Eclosion"), zo staršej tvorby potešili shoegazeom nasiaknuté "Autre Temps", "Là Où Naissent les Couleurs Nouvelles" a aj keď nezaznel celý, aspoň prvý part z "Écailles de Lune". Kapela sa s nami rozlúčila post-rockovou uspávankou "Délivrance", čím zavŕšila stanovených 70 minút. Chcelo by to viac z ich melancholickej elegancie; mne osobne chýbala "Percées de Lumière", ako mi však Neige prezradil po vystúpení, dnes svoj set mierne skrátili.

Ťažko povedať, kto z dvojice, inak plnohodnotných headlinerov by mal byť hlavným bodom programu. Od organizátorov sme sa dozvedeli, že počas turné si poradie medzi sebou menia a ako sa už o malú chvíľu ukázalo, bolo to spravodlivé…

Rola uzavrieť dnešný večer teda prischla druhým menovaným, MONO. Post-rocková stálica z krajiny vychádzajúceho slnka je v daných kruhoch uznávaným pojmom a známa je o.i. tým, že hrá výlučne inštrumentálnu hudbu. Začnime tým, že výkony štyroch členov posádky boli nadpriemerné. Spomeňme, že obaja gitaristi (Taka i Yoda) takmer celú show sedia, strúhajú zo svojich nástrojov všemožné psychedelické motívy a do tvárí im takmer nevidno. Oku diváka neušla ani sympatická multiinštrumentalistka Tamaki Kunishi, ktorá stihla vystriedať basu, zvonkohru a zasadla aj za klavír.
Ako sme už naznačili, z dnešného line-upu mali práve MONO k dispozícii najdlhší časový harmonogram (a aj ho patrične využili), napriek tomu stihli predstaviť len šesť trackov zo svojej bohatej diskografie. Darmo, skoro všetky vybrané kúsky svojou dĺžkou presahujú desať minút! Ak ma pamäť neklame, presná polovica z nich pochádzala z poslednej dosky "Requiem For Hell". Japonci samozrejme načreli aj do staršej tvorby, pričom vybrali samé zložité, prešpekulované kompozície - menovite "Pure As Snow (Trails Of The Winter Storm)", "Ashes In The Snow" a "Recoil, Ignite".
Jeden z gitaristov sa ešte na záver stihol divákom v krátkosti prihovoriť a hľa, progresívna jazda japonskej štvorice sa skončila až nečakane rýchlo… a takmer presne o 22:00.

Všetci účinkujúci dnes pre prítomné publikum pripravili nevšedné hudobné zážitky. Zážitky, aké na koncertoch nezažívame každý deň. ALCEST i MONO si za svoje predstavenia zaslúžia absolutórium. Možno by to chcelo väčšiu účasť, lebo na to, že bol piatok a dokonca sviatok, bolo tých niečo vyše 300 platiacich azda aj málo.
 

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Slávka Virdzeková | Absinthia Photography