Sludge/doomoví post-metalisti AMENRA rastú z roka na rok, z albumu na album. Po tom, čo nás táto formácia pred pol rokom navštívila s akusticky zameraným koncertom, sme sa opäť dočkali aj ich tradičnej, plne metalovej tváre. Ani turné roku 2022 neminulo Prahu, a tentokrát Belgičania zavítali do väčších priestorov.
Počasie akoby tušilo príchod melancholicky ladenej hudby, keďže ten štvrtkový večer bol veterný i trochu upršaný. Napokon si však do zastrčeného klubu MeetFactory našlo cestu slušné množstvo fanúšikov; zopár ich došlo až z Nemecka.

Ale poďme postupne… Jedna z pôvodne plánovaných predkapiel, ENVY, pred časom zrušila svoju účasť na tour, a tak jediným supportom zostala JO QUAIL. Ide o jednočlenný projekt londýnskej čelistky, ktorú som zatiaľ registroval len ako hosťa na poslednom albume doomerov MY DYING BRIDE. Je však možné preniesť jej tvorbu na „stejdž“, zvlášť pri takejto akcii? V reáli totiž okupovala pódium len sama s violončelom, čo je celkom škoda, keďže niektoré plochy boli pustené zo samplov. O jej hráčskych schopnostiach nepochybujte; bolo totiž zreteľne vidieť i počuť, že svoj nástroj ovláda perfektne. Skladby boli prevažne dlhšie, na čo nás (pred záverečnou "Adder Stone") upozornila aj samotná autorka.
S klasickou hudbou nemám problém, väčšinou mi nevadí ani miešanie žánrov na spoločných koncertoch. Avšak rozhodnutie zaradiť ako otváračku pred mohutnú metalovú kapelu projekt, ktorý neobsahuje žiadne nástroje typické pre tento štýl, nechápem. JO sa mi na toto turné proste nehodila.

Liefde en Licht

Väčšina z približne 450 platiacich návštevníkov však prišla na hlavné hviezdy večera, a po polhodinovom čakaní sa napokon dočkala. AMENRA dorazila na scénu za tónov decentného intra. Následné bizarné zvuky prešli do gitarového vybrnkávania, ktoré postupne pridávalo na hlasitosti, a ja registrujem prvú skladbu "Boden". A keď napokon štvorica hudobníkov naplno spustila svoju plnohodnotnú smršť, takmer som padol na riť. Tak mohutný, drtivý a pritom krásne čitateľný zvuk som už dávno nepočul! Napokon vokalista Colin H. van Eeckhout pridal do hudby svoj razantný zúfalý rev, a zvuková kulisa bola kompletná.

Gitaristi Mathieu s Lennartom ponúkli dvojzáprah opakujúcich sa riffov, a spoločne s basákom Timom občas stihli aj zaškriekať pár doprovodných vokálov. Bjorn J. Lebon bol v zadných radoch nenápadný, neomylne však držal opraty sludge/doomového kočáru. To všetko v pomalých a ešte pomalších tempách, ktoré postupne zatĺkajú jeden klinec za druhým do pomyselnej rakvy. Belgická formácia plynule strieda tvrdé pasáže s jemnými, neraz hypnotickými, ktorým dominujú pokojné gitarové momenty sprevádzané odriekavaním, niekedy len šeptom, občas dokonca čistým spevom. Kto ovláda cudzie jazyky (nielen angličtinu), mal výhodu.
 

AMENRA aktuálne propaguje svoj najnovší album "De Doorn", z ktorého ma odrovnala hlavne klipovka "De Evenmens". Najviac priestoru dnes dostalo predošlé dielo "Mass VI", z ktorého zazneli tri ukážky. Jedným z vrcholov bola "A Solitary Reign", z ďalších skladieb spomeňme "Plus près de Toi", "Am Kreuz" či záverečnú "Diaken". A medzi deväť kúskov sa zmestila aj kratšia inštrumentálka "Terziele". Samotné predstavenie trvalo približne 75 minút, aby po tejto úchvatnej smršti zvukového bahna, bol následný návrat do reality skutočne náročný.

Setlist:
Boden, Razoreater, Het Gloren, Plus près de Toi, De Evenmens,
Terziele, Am Kreuz, A Solitary Reign, Diaken

Sečteno a podtrženo: Belgičania predviedli v Prahe natlakovanú, a pritom emotívnu show. Dokázali, že svoju tvorbu, postavenú na kombinácii dvoch hudobných tvárí, vedia s ľahkosťou preniesť aj na pódium. Tento koncert nebol výnimkou, navyše prebehol s takmer bezchybným zvukom. Pochváliť tiež musím svetlá, väčšinou boli decentné, čiže „tak akurát“. A neopomeňme ani pôsobivé videoprojekcie, tie sú u AMENRA vždy pastvou pre oči. Výjavy, ktoré sa na nich odohrávali, je náročné vôbec opisovať. Pustite si niektorý z videoklipov a možno pochopíte!
Kapela naplnila útroby klubu lahodnou, priam magickou atmosférou plnou melanchólie, smútku i zúfalstva na hranici agónie. Pocit úzkosti umocnil spevák Colin, ktorý bol väčšinu koncertu otočený chrbtom, a medzi skladbami neprehovoril k divákom ani slovo. Avšak všetko, čo nám autori chceli zdeliť, dokázali samotnou hudbou. Výsledok bol znamenitý a dovolím si tvrdiť, že tu máme vážneho adepta na klubový koncert roka.
 

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Aleš "Enochian" Komárek