Čím som starší, tým som väčší „polepetko“. Síce som si doma pozrel časy otvorenia klubu aj štartu prvej kapely, no aj tak som sa doplietol a do Viedne som prišiel o hodinu skôr ako som chcel. Radšej však skôr ako neskôr. INFERI začali presne o ôsmej pred obstojne zaplnenou Arenou. Pred koncertom som trochu polemizoval, či bolo šťastné zaradiť ich hneď na prvé miesto, predsa len by sa mi tam viac hodila VULVODYNIA. Tá mi zas pasovala do koncertujúcej štvorice najmenej, predsa len je to úplne iný štýl ako ostatné kapely.

Na polemiky už ale nebol čas, INFERI do nás sypali svoj technický death metal bez zbytočne dlhých prestávok medzi skladbami. Kapela tento rok znovuzrodila album “The End Of An Era” z roku 2009, ktorý bol celý nahraný nanovo. Z neho zazneli songy “Cursed Unholy” a “Quest for the Trinity”. Ja som stál cca v strede miestnosti, takže som mal celkom dobrý zvuk a zároveň som dobre videl na hudobníkov na pódiu. Na tých bola radosť pozerať, svoje nástroje ovládaju naozaj dokonale. Kapela sa vyžíva v dlhších skladbách plných melódií, ale aj krkolomných riffov či sól. Spevák Steve Boiser figuruje okrem INFERI aj ďalšej kapele s menom EQUIPOISE, ktorá vydala tento rok debutový album menom “Demiurgus” a je to poriadna pecka. Ak máte radi technické death metály, jednoznačne odporúčam vypočuť. Američania zahrali niečo aj z minuloročného “Revenanta” a končili skladbou ”Destroyer” z môjho najobľúbenejšieho albumu “The Path Of Apothesis”. Pri nej sa konečne rozbehol kotol, aj keď len na malú chvíľku. Steve hecoval publikum počas celého setu a odozvy z Arény boli celkom dobré, takže asi by som nebol sám, ktorý by uvítal dlhší set tejto kapely. Takto bolo za polhodinku odohrané, po krátkom vyvetraní sa a dlhom čakaní pri bare už štartovala VULVODYNIA.

Táto Juhoafrická kapela je viac brutálna ako technická a preto bola pre mňa jej účasť na tejto akcii prekvapením. Svoj setlist začala introm a následne aj druhou skladbou z posledného albumu “Mob Justice”. Tento vydarený album tvoril kostru celého vystúpenia, ktoré bolo diametrálne odlišné od toho, čo sme videli u kapely predtým. VULVODYNIA produkuje brutálny slam, ktorý vám rozhýbe nielen hlavu a krk. Tancovalo sa pod pódiom a protagonisti aj na pódiu, zábava ako má byť. Už počas setu som začal prehodnocovať predošlé polemizovanie a musím uznať, že brutálna hudba vytvorila dokonalý kontrast k melodickým INFERI a poriadne okorenila tento večer.
Juhoafričania od posledného vystúpenia trochu zmenili zostavu, na turné chýba zakladajúci člen, gitarista Luke. Toho viac než adekvátne nahradil gitarista s exotickým menom Lwandile. Spevákovi Duncanovi na tvári pribudli nejaké nové tetovačky, no šialený a večne nasraný výraz ostal. Každopádne to bolo energické vystúpenie s poriadnym výtlakom, v pamäti mi najviac utkveli skladby “Psychosadistic Design” z rovnomenného albumu a “Reclaim the crown part 1: The Burning Kingdom” z posledného albumu. Táto skladba podľa mňa celkom dobre ukazuje, ako sa hudba VULVODYNIe vyvíja. Stále je to brutálny tanečný slam, no už opúšťa pomyselné mantinely a nebojí sa ísť cestou pre štýl netypických kompozícií, či experimentovaním s gitarovými technikami ako slap. Poslednou skladbou ktorú Juhoafričania zahrali, bola vôbec prvá nahraná skladba kapely s poetickým názvom “Drowned In Vomit”, tento raz sa jednalo o čistý brutálny slam bez príkras. Na konci sa odohrala ešte jedna vydarená wall od death, po ktorej sa rozbehol divoký kotol na vyše polovici celej haly. Na záver som si ešte nechal jednu pikošku, v skladbe “Nayope” z posledného albumu si zakrochkal aj Martin z Gutalaxu.

BENEATH THE MASSACRE sa mi na dlhé roky stratili z dohľadu, no doteraz s láskou spomínam napríklad na ich vystúpenie v Žiline. Sympatickí Kanaďania sa po dlhšej odmlke vrátili na koncertné pódia a chystajú aj nový album. Ten sa bude volať “Fearmonger” a jeho vydanie je naplánované na február 2020. Už bolo načase, lebo od posledného albumu s názvom “Incongruous” ubehlo neuveriteľných osem rokov. Na muzikantoch bolo vidno, že roky pribúdajú aj im, napríklad spevák Elliot sa už účesom úplne podobá na Juliena z BENIGHTED. Za bicími sedel Patrice Hamelin (GORGUTS, QUO VADIS), no najnovší album kapele nabúchal mladík Anthony Barone, ktorý pôsobí aj u SHADOW OF INTENT. Ja som sa už pred začiatkom setu umiestnil rovno pred gitaristu Christophera, ktorého prácu obdivujem odkedy som prvýkrát počul hudbu BENEATH. Ten kombinuje naozaj brutálne riffy v maximálnej rýchlosti, nebojí sa použiť všetkých sedem strún na svojej gitare a najlepšie čo najkomplikovanejším spôsobom. Opačným extrémom sú pomalé sekané pasáže, ktoré sú viac príznačnejšie pre deathcore.
Kapela zahrala prierez tvorbou, medzi ktorou nechýbali pecky ako “Society's Disposable Son” či krátke prudko tanečné veci ako “No Future” a “Incongruous”. V hale sa poctivo „metlilo“ a ľudia sa bavili. Ku koncu som sa predsa len premiestnil viac dozadu, no BENEATH THE MASSACRE už končili svoju show. Rozlúčili sa ochútnavkou pripravovaného albumu s názvom “Autonomous Mind”, ktorá vôbec neznela zle, nebyť samplov, ktoré na mňa pôsobili príliš rušivo a kazili mi celkový dojem zo skladby.

Pred ARCHSPIRE som si zbehol dopredu k baru pre štuple do uší a postavil som sa do zadnej časti haly. Tam síce nebol taký dobrý výhľad, ale zvuk bol o to lepší. Kanaďania koncertujú posledné roky celkom často, videl som ich už viackrát a vždy si so sebou berú namakané kapely. Nezachytil som zmeny v setliste oproti predošlým vystúpeniam, kostru tvorili skladby z posledného albumu “Relentless Mutaton”. Samozrejme okrem intra, ktorý bol tentokrát nejaký rap, ktorý sa plynule preklenul do zborového spevu. Pod pódiom sa strhol kotol hneď od začiatku, a za neustáleho hecovania speváka Oliho pokračoval až do konca.Ten samozrejme nešetril pubertiackymi vtípkami pri predstavovaní jednotlivých členov kapely a počas koncertu povedal aj pár pekných slov o ich matkách. Ďalšou zábavnou postavičkou bol santa, ktorý sa občas zjavil na pódiu a na kusoch kartónu mal napísané “mosh faster” či “run faster”. Neskôr santa doniesol balíček a hodil ho priamo do stredu kotla.
ARCHSPIRE okrem vtipov vedia zabaviť najmä svojou hudbou, ktorá je postavená na virtuozite všetkých protagonistov. Okrem jedného z najrýchlejších bubeníkov je to samozrejme dvojica gitaristov a basák, ktorým to spolu náramne klape. Uvítal by som samozrejme nejaký nový materiál, dúfam že kapela stíha popri koncertovaní aj tvoriť niečo nové. Ku koncu Oli prehlásil, že ak chcú byť najrýchlejšou kapelou, tak musia mať aj najrýchlejších fanúšikov a ak bude circle pit dostatočne rýchly, tak pridajú dve skladby namiesto jednej. Podľa mňa sa účastníci dosť snažili, no ARCHSPIRE pridali nakoniec len jednu skladbu, čo mi až tak nevadilo.

Trojica kapiel potešila všetkých fanúšikov technického death metalu a VULVODYNIA priniesla osvieženie v podobne brutal death/slamu. Zvukovo bolo všetko v poriadku, až na môj zlý výber miesta pri BENEATH THE MASSACRE. Arena bola naplnená tak akurát, na pondelkový termín to bolo veľmi slušné.

Za udelenie akreditácie ďakujeme vydavateľstvu Season of Mist.