Sychravý nedeľný večer 13.11.2016 sa niesol v duchu turné Battle of the Bays Europe Tour 2016, ktoré malo pod záštitou Obscure Promotion zastávku v neďalekej Ostrave v parádnom klube s názvom Garage. Cesta do Ostravy bola nevľúdna silno pripomínajúca let vesmírom v štýle hviezdnych vojen, keďže na Kysuciach a na moravskej strane husto snežilo. Navigácia však pomohla bez problémov dopraviť sa našej posádke na miesto činu. Pred klubom bol relatívne pokoj, priebežne prichádzali skupinky poväčšine tých skôr narodených, ktorým kapelky tejto hviezdnej zostavy ovplyvnili hudobný vkus už pár desaťročí dozadu. Samozrejme boli aj mladšie ročníky, ale javilo sa, že jednoznačne v oslabení. Tento klub som navštívil prvýkrát a zaujal ma svojimi veľkoryso riešenými priestormi, vybavením a, čo je najpodstatnejšie, nezvykle veľkým pódiom.

Klub bol pomerne plný, ale podarilo sa mi chytiť pľac vpredu s luxusným výhľadom na stage. Časový plán fungoval presne, keď ako prví na pódium vybehli šarvanci KING PARROT. Toto expresívne pomenovanie nedostali náhodou, ale vyslúžili si ho celkovo, svojím nielen herným a pohybovým prejavom. Hudobným štýlom, ktorému sa oddali, ma veľmi nezaujali, môj názor však nie je podstatný. Podstatné je, že si v kotli našli dostatok svojich priaznivcov, ktorí zúrivo prekalili celý set, za čo sa spevák všetkým fanúšikom niekoľkokrát odvďačil svojimi obnaženými „půlkami“ a zopár litrami minerálky. Spev bol na môj vkus strašne uškriekaný, zato hudba a pohybová zložka vystúpenia bola nasiaknutá výdatnou dávkou energie.

Na trio PRONG z New Yorku v klubovom prevedení som bol celkom zvedavý, keďže som ich dlhšie neregistroval, posledne som ich zahliadol open air na festivale vo Vizoviciach v 2013-om. Vo všeobecnosti im je pripisovaná akási multištýlovosť motajúca sa najviac okolo HC. Pred pódiom zase o čosi zhustlo. Od samého začiatku bola britká rytmika, komunikácia lídra Tommyho Victora s publikom a výborný výkon našliapaného bicmena predzvesťou našliapaného vystúpenia. Publiku bolo nadelených desať songov, samozrejme nesmela chýbať moja obľúbená hitovka „Snap Your Finger Snap Your Neck,“ bez nej by to bolo ako kára bez šiestej rýchlosti a turba. V podstate pre mňa večer začal Prongom...

EXODUS okamžite po spustení thrashovej nakladačky rozvrtili pod pódiom hojný circle pit, ktorý sa nezastavil až do konca setu. Zaznel prierez celou tvorbou, ktorá sa rodila od roku 1979, avšak thrasheri, ktorí prišli kvôli skladbe Metal Command, mali tentoraz smolu a museli sa uspokojiť s nadeleným setlistom. Z debutu Bonded By Blood síce zazneli tri kúsky vrátane titulnej, ale Metal Command sa tentoraz nekonal. Zaznelo čo-to aj z Pleasures Of The Flesh, Tempo Of The Damned aj z novinky Blood In Blood Out – foto so setlistom pripájam.  Dôležité je, že boli tanečky na Toxic Waltz, čo je u mňa nazabudnuteľná hitovka, pomocou ktorej sa mi rozširoval na prelome 80/90 hudobný obzor. Steva Zetra Souzu a spol. bolo plné pódium – jeho nasadenie ako aj celej chásky päťdesiatnikov bolo obdivuhodné. Zetro si sem-tam rozkázal wall of death, čomu fandovia ochotne vyhoveli. Ako som už spomenul, circle pit nebolo nutné vypytovať – ten fungoval od začiatku až do konca. Čas vymedzený pre old school thrash lomenicu, ktorá intenzívne premasírovala korpus aj psyché ubehol veľmi rýchlo a presne podľa harmonogramu... zvládol by som aj dlhší set, ale, žiaľ, EXODUS nebola hlavná kapela...  

OBITUARY zahalili stage do dymu, pritlmili svetlá, aby vzápätí predviedli, že odchod do starého železa im vôbec nehrozí. U mňa sa „Obi“ obrazne povedané posledným veľmi vydareným albumom Inked In Blood vrátili do hry a nielen týmto koncertom, ale aj vystúpeniami na BA 2016 ako aj minulú jeseň vo Viedni, čoby predskokani Carcass, to len potvrdili. Vyklopili 15 songov zameraných najmä na rané počiny Slowly We Rot a Cause Of Death, ale zazneli aj gule ako Don´t Care, Visions In My Head z posledného albumu, či horúca valivá novinka z maxi singlu 10,000 Ways To Die. Výborne namiešané a profesorsky odprezentované songy, hoci stále mi na koncertoch chýba aspoň malá ingrediencia z dosky The End Complete. Tento koncert u pamätníkov vyvolával spomienky na ten, ktorý sa uskutočnil v porevolučných časoch pred 24-mi rokmi, koľkí spomedzi teraz zúčastnených ho absolvovali?

Celkovo akcii nebolo veľmi čo vytknúť, snáď iba absenciu fotopitu, inak zvuk a osvetlenie boli v poriadku, organizačne fajn zvládnuté, časový plán klapal, priestory klubu ma svojou veľkorysosťou príjemne prekvapili a v neposlednom rade kapely naložili poriadne bomby. EXODUS tento raz u mňa trochu viac ako OBITUARY.