OBITUARY je zrejme najväčšia death metalová legenda, ktorá stále koncertuje a vydáva novú hudbu. Ich dvanásty album dostal názov "Dying of Everything" a vyšiel pod značkou Relapse Records.

Kto od tejto kapely očakáva nejaké výrazné zmeny, asi nie je úplne v obraze. Svoj špecifický štýl si vytvorila hneď na začiatku svojej kariéry. Jedným z jeho najvýraznejších prvkov je masívny zvuk gitár. Ten tvorí predovšetkým Trevor Peres, jeho telecaster a JCM 800-vka, čo je rokmi overená receptúra. Do jeho objemu pridáva svoj vklad aj druhý gitarista Kenny Andrews a basou ho vystužuje Terry Butler. Rytmika sa zásadne pohybuje medzi pomalými a stredne rýchlymi tempami.
Ďalším stavebným prvkom ich hudby je špecifický vokál Johna Tardyho, ktorý rozpoznáte bez väčšej námahy. Je to kombinácia hlbokého growlu a jedinečného frázovania. Aj zvuk ich nahrávok si drží svoje typické sfarbenie prakticky od začiatku s menšími obmenami. V tomto smere bol trocha odlišný debut, no od albumu "Cause of Death" je konzistentný. Je to neuveriteľne konzervatívna kapela, ktorá má absolútne jasné predstavy o svojej hudbe.
 

Rokmi si OBITUARY prechádzali rôznymi obdobiami a v ich diskografii sa nájdu aj priemerné nahrávky. Posledných desať rokov sa ale dostali do neskutočnej formy, čoho dôkazom sú dych berúce koncerty a vydarené nahrávky. Z kapely priam srší vášeň s akou pristupujú k hudbe, čo fanúšik samozrejme vycíti. Stačí sa pozrieť na online koncerty, ktoré skupina ponúkla svojim fanúšikom počas lockdownov. Ide z nich nefalšovaná energia, uvoľnenosť a istota.
Novinka "Dying of Everything" má samozrejme všetky spomínané prvky plus niekoľko doplnkov. Tu treba spomenúť jeden zvlášť vydarený, ktorý sa objavuje v ich hudbe čoraz častejšie. Je to hard corový element, ponášajúci sa na tvorbu skupín ako BIOHAZARD. Zároveň som zaregistroval na novinke nový prístup pri aranžovaní vokálov. Tie obohatili o rôzne efekty ako delay či hall, pričom jednotlivé stopy sa navzájom prekrývajú. Vzniká tak dojem akoby ich spievali dvaja speváci.

Čo sa týka samotnej hudby, je to proste klasika. Jednoduché, ale chytľavé gitarové riffy sa skvele dopĺňajú s rytmickou sekciou a spolu tvoria hutné deathové metalové podklady. K tomu si pridajte Tardyho hrdelný rev a gitarové sóla v podaní Kennyho Andrewsa. Tie sú ako zo starej školy a ich výrazným prvkom je floyd rose. Jeho pomocou vznikajú tie uhrančivé ťahavé tóny, ktoré sú stále atraktívne. Z desiatky piesní by som vyzdvihol úvodnú "Barely Alive", ktorá vás okamžite odzbrojí. Je to nekompromisná valcovačka s typickým sólom a silnou energiou. Toto je skladba, ktorá bude naživo vraždiť. Zaujímavá je aj energická "War" s typickým introm v podobe vojnovej vravy.

Musím však priznať, že v druhej časti nahrávky prichádzajú aj slabšie momenty. Pozornosť sa začne vytrácať a hudobné motívy sa začínajú opakovať. Všetko zachraňuje záverečná "Be Warned", ktorá má asi najpomalšie tempo a Tardyho vokál znie ako ozvena z pekla. Nahrávka dostala luxusný obal z dielne Mariusza Lewandowskiho, ktorý mal veľmi špecifický a rozpoznateľný štýl. Škoda, že už nie je medzi živými, no jeho dielo evidentne prežíva aj po jeho smrti. Krajší nekrológ si ani nemohol želať.

OBITUARY po prechode k Relapse Records nabrali novú energiu a novinka je toho jasným dôkazom. Na kultové nahrávky z 90-tych rokov síce nesiaha, no zároveň od nich nemá ďaleko.