Ak si niekto myslel, že všetko tu už raz bolo, tak ho z tohto omylu prišli vyviesť chlapci s “typickým“ metalovým názvom BATUSHKA.  

Presne v deň Pravoslávnych Vianoc sa interiér Collossea prevtelil do kostolného hábu, aby privítal zaujímavú partiu Poliakov, ktorí sa ukryli do neobvyklého prestrojenia a ponúkajú ešte neobvyklejšiu zmes metalovej hudby s prvkami  chorálov v rusky znejúcom jazyku.

Duchovný večer prišli otvoriť a  zahr(i)ať chlapci hen zo Spišskej a svoju temnejšiu omšu spustili hneď, ako sa na stojane rozsvietili čierne  sviece. Zpizdili si tváre trochou vojnového náteru a spustili porciu prudko počúvateľného čierneho kovu, so všetkým, čo k tomu patrí.  A patrilo k tomu o dosť viac, ako len zaužívané klišé čiernych duší. Tak napríklad bola riadne počuteľná kvalitná individuálna práca každého člena, speváka nevynímajúc. Ten používal viacero hrdelných polôh a čo bolo na ňom najsympatickejšie, celú svoju prednášku sa smial. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby všetci okolo neho neboli zachmúrení, až zlostní, len on sa doslova vyžíval vo svojej blaženosti. Vyšlo mi z toho, že tým ostatným musel niečo vyviesť, vypiť či zjesť. V každom prípade s nimi do budúcna  počítajte.

Jedny tortové sviečky vystriedali druhé a pódium sa postupne mení na  oltár s vyobrazením Panenky M. Po bokoch rôzne  rekvizity a pomôcky s cirkevnými vyobrazeniami a do toho vpálil riadne vypasený týpek zahalený rúškom tajomstva a akéhosi čierneho pomaľovaného kimona s kapucňou. Postavou by sa hodil do farárskych radov, určite zničil zopár osobných váh.  Vykadil sa  s kadidlom do priestoru, kde ho už netrpezlivo očakávali ovečky a za zvukov ponurej inštrumentálky a samozrejme prežehnania dal povel na štart  aj ostatným, ktorí vyzerali, ako by ich jedna mater mala.

Počas pár úvodných minút sa dym tak rozliezol po sále, že bolo vidno len siluety. Efekt to malo priamo magický, keď si k tomu domyslíte aj kostolný závan, dynamické premeny svetiel, jednoducho úchvatný  zážitok pre všetky ľudské vnemy. O zvuku ani nehovorím. Hral sa celý album "Litourgiya" a narodeninové sviečky zhasli po päťdesiatich minútach. K dokonalosti chýbala azda iba nádoba pri vchode do Kolesa na prežehnávanie, krabička na milodary a  na koniec omše sa mohli ešte rozdávať oblátky.  Tričiek s motívom panenky bolo toľko, že za taký „merč“ by sa nehanbili ani chlapci zo železnej panenky, a to už je čo povedať.

Netuším, či je tento projekt len jednorazovka, alebo sa ešte niečo podarí, v každom prípade je to originálny nápad skĺbiť pravoslávne spevy s black metalovým rachotom, ktorý má veľmi dobré ohlasy a párkrát to už Baťuškovci s týmto programom okolo sveta otočili.

Keby takéto vylepšenia zaviedli do kostolov, tak by som ich možno aj začal navštevovať a verím, že podľa pozitívnych reakcií prítomných, by som v nich nespočinul  len sám.

Foto: Laci Schürger