Bola to polahodná správa, že naše končiny opäť navštívi nesmrteľný duch Chucka Schuldinera prostredníctvom pozostalých členov skupiny Death a jeho náhrady, ktorí už nejaký ten rok v rôznych zostavách vymetajú svetové pódiá vo forme životaschopnej bunky Death to All. Udialo sa tak v piatok ôsmeho apríla 2016 v útulnom košickom klube Collosseum, kde im predhrievala pódium i fanúšikov (a nie prvýkrát) známa nemecká štvorica Obscura. Hudobníci sa v metropole východu ukázali pod záštitou Obscure Promotion v rámci turné „European Thought Patterns 2016“ s prierezom tvorby Death a predskokani Obscura zoznamujú svet so svojím novým skvostným šperkom Akroasis. 

Potvrdených niečo cez tristo ľudí na FB, ktorých samozrejme treba vnímať vždy s veľkou rezervou, bolo prísľubom slušnej účasti. Po ustálení času vstupu a hracích časov sme si nakalibrovali príjazd do Košíc s hodinovým predstihom. Vstup do klubu plynul dosť pomaly na to, aby niektorí hudbychtiví maniaci, ktorí síce prišli včas, nestihli začiatok setu, s ktorým vyrukovala nemecká technicko - death metalová kompánia Obscura, nakoľko sa pred vstupom vytvorila šóra ako pred ´89-tym na komodity, ktoré neboli v tých časoch bežne dostupné... To už Obscura v obmenenej zostave pod vedením vysmiateho Steffena Kummerera s novým bubeníkom (Sebastian Lanser) a gitaristom (Rafael Trujillo, basák Linus Klausenitzer funguje v kapele už od roku 2011, kedy nahradil Jeroena Paul Thesellinga) veselo nôtila technicky vyšperkované pecky zo svojho najnovšieho albumu a dostávala publikum do varu. Setlist bol vyskladaný z albumov Akroasis a Cosmogenesis v pomere 5:2. Nech sa páči, tu je setlist, za zaslanie ktorého patrí poďakovanie Steffenovi:
1.    Ten Sepiroth 
2.    The Monist
3.    Akroasis 
4.    Anticosmic Overload 
5.    Sermon of the Seven Suns 
6.    Ode to the Sun 
7.    Centric Flow 

Ako som už spomenul, aj napriek tomu, že klub sa počas setu Obscury ešte stále zapĺňal, kapela hrala pred početným publikom, ktoré postupne nasávalo energiu, ktorú hudobníci do svojich výkonov vkladali. Musím konštatovať, že vynovená zostava Obscure pristane, veď výkonnostná latka ich predchodcami bola nastavená vysoko a noví členovia ju rozhodne nepodliezli. Za mňa, keďže som stál vpredu, zvuk aj svetlá boli počas setu na výbornú. Táto problematika je v Collosseu už tradične zvládnutá na veľmi slušnej úrovni, čo technickému death metalu a vystúpeniu, ktoré Obscura predviedla, rozhodne pomohlo. Set o siedmich songoch pomerne rýchlo ubehol a zanechal v ľuďoch hlboký, vysokohodnotný zážitok. Obscura má v sebe veľký hudobný potenciál a pevne verím, že na scéne vydrží čo najdlhšie a prinesie ešte množstvo prvoligových albumov a koncertov.  

Po perestrójke pódia nadišiel čas pre hlavné hviezdy večera – DTA. Tesne pred začiatkom vystúpenia jeden z technikov s vonnými tyčinkami v rukách, mávajúc nimi, obišiel celé pódium a zapichol ich tlejúce do nachystaných jabĺčok a rozmiestnil po oboch stranách pódia. Taký typický ezoterický rituál pred death metalovým koncertom :) Pódium bolo teda rituálne vyvoňané, mohol začať spomienkový večer na Chucka Schuldinera. Zostava Max Phelps, Bobby Koelble, Steve DiGiorgio a Gene Hoglan set pred plným, ale nie vypredaným klubom, rozrobila vo veľkom štýle hodnom svojej značky. Chlapi sypali jeden song za druhým a previedli prítomných celou tvorbou kultových Death. Pred pódiom sa okamžite rozpútal kotol, okolo ktorého nezainteresovaným išlo miestami o holý život. Keď mi, obrazne povedané „pristál“ prvý plavec na lebeni, pozbieral som posledné zvyšky fištrónu a presunul som sa bokom, odkiaľ som koncert relatívne v pohode dosledoval. Vsuvky počas prestávok typu DiGiorgiov dialóg s publikom boli najpočetnejšie, nechcem krivdiť ostaným členom kapely, ale Steve už tradične komunikoval s publikom najviac. Sem-tam sa aj Gene pomedzi prevádzkovanie svojich atómových hodín slovne odviazal a povykrikoval čo-to spoza bicích. Málovravný Bobby a emócie neprejavujúci, mlčanlivý Max predviedli svoje hudobné zručnosti v hre na gitare v plnej kráse a Max aj spevom, ktorý pôsobí čím ďalej tým istejšie, vyspievanejšie a podobnejšie originálu. Proste buď to človek v sebe má, alebo „čo mu nie je nadelené, v Tuzexe nekúpi.“ V tom, že táto zostava je zrejme to najlepšie, čo sa projektu DTA mohlo prihodiť, ma tento koncert už tretíkrát len utvrdil. Predtým vo Viedni v marci 2015 a na Brutal Assaulte 2015. Predošlá zostava s P. Masvidalom a S. Reinertom nebola zlá, ale nebolo to celkom „ono“.

Setlist:
1.    INTRO THE PHILOSOPHER
2.    LEPROSY/LEFT TO DIE
3.    LIVING MONSTROSITY
4.    INTRO SUICIDE MACHINE
5.    OVERACTIVE IMAGINATION
6.    TRAPPED IN A CORNER
7.    LACK OF COMPREHENSION
8.    JEALOUSY
9.    FLATTENING EMOTIONS
10.    INTRO DESTINY
11.    SYMBOLIC 
12.    ZERO TOLERANCE
13.    BITE THE PAIN
14.    SPIRIT CRUSHER
15.    INTRO & CHUCK ZOMBIE RITUAL/BAPTIZED IN BLOOD
16.    CRYSTAL MOUNTAIN
17.    PULL THE PLUG

Niekedy počas prvej štvrtiny koncertu Steve DiGiorgio v zápale hry akosi príliš šibrinkoval hmatníkom svojej basgitary nad publikom v predných radách a nejakým činom prišiel o znak Thorovho kladiva, ktorý mal pripevnený na hlave basgitary. Nebolo mi jasné, či mu odpadol, alebo mu ho nejaký dobroprajný fanúšik potiahol. Keď si to Steve všimol, nastal rozruch a intenzívna komunikácia s publikom o jeho vyhľadaní a vrátení. Zapojení do hľadania boli okrem publika aj technici, svietilo sa mobilmi a šmátralo po zemi, čo spôsobovalo menšie zdržanie. Steve nástojil na jeho nájdení a vrátení, čo sa napokon asi aj podarilo, keďže koncert mohol po pár minútach nerušene pokračovať. Zrejme má Steve k nemu srdcový vzťah. Ja len dúfam, že mu ho schválne nepotiahol nejaký prototyp človeka uvažujúci podľa prostého vzorca „čo sa dá, ber a nepriznaj sa, bude vecná spomienka na koncert.“ Ak by to bolo takto, tak aj Steve by mal peknú reklamnú spomienku na Slovensko. „Jediné šťastie, že neprišiel o celú basu, lebo to by koncert asi nedohrali a možno by zrušili aj celé turné.“ Koncert potom rýchlo odsýpal, v klube to vrelo, ľudia odpadávali a s postupom času sa pomaly nedalo dýchať. V prvej časti setu zaznelo štrnásť songov plus jedna inštrumentálna vložka. Zvuk pred pódiom bol celkovo vyvážený a zrozumiteľný, dobre bolo počuť každý nástroj. Nebol príliš „prehulený“, čo je veľkým pozitívom, keď po koncerte človeku nepíska tri dni v ušiach. Kvalitu zvuku potvrdzujú aj videá, ktoré sa takmer okamžite objavili na FB a Youtube. O farbe zvuku jednotlivých nástrojov by sa určite dalo siahodlho polemizovať, ale je to vec vkusu každého jednotlivca. Dovolím si len poznámku k zvuku gitary Bobbyho Koelbleho pri sólach, ktorý bol veľmi suchý, skomprimovaný, jeho sóla vyznievali nevyvážene a neucelene k ostatným nástrojom. Mne osobne to narúšalo atmosféru jednotlivých skladieb. Tento istý pocit som mal však aj niečo pred vyše rokom na koncerte vo Viedni.

Prídavok začal introm, v ktorom zaznel Chuckov hlas a následne posledné pecky s ešte jednou inštrumentálnou vyhrávkou. Set už tradične Death to All ako aj na predošlých turné zakončili peckou Pull the Plug z albumu Leprosy a bolo „vymaľované“. Škoda, že atmosféra a podpora publika neprivodila aj kúsky nad rámec obvyklého setlistu... asi som mal od Košíc priveľké očakávania... 

V každom prípade to bola „obskúrna“, smrtiaca akcia pre všetkých, za ktorú patrí veľká vďaka kapelám, agentúre, klubu a v neposlednom rade kŕdľu stúpencov kvalitnej hudby, ktorých sa pri tejto príležitosti zišlo okolo 550. Ak som na niekoho zo zainteresovaných zabudol, tak samozrejme aj jemu patrí vďaka. Nikto z hudobníkov sa na nič nehral, boli prirodzení, ochotne sa fotili, podpisovali a debatovali so svojimi fanúšikmi alebo sa nechali ponúknuť trúnkom, čím dokázali, že sú skutočné hviezdy. Nejdem porovnávať kapely a ich výkony, nech si každý urobí vlastný úsudok, ale zachytil som aj aj také reakcie, že Obscura bola lepšia ako Death to All...

Foto: Mišo Patz