Na Slovensku druhého marca mrzlo a snežilo, v uliciach Bratislavy sa mobilizovali davy, ale niekoľko sto metalistov si napriek šialenému marcovému piatku našlo cestu do MMC. Na zozname boli štyri kapely, pričom ani jedna z nich nie je úplne neznámym menom. Avšak SEPULTURA svojou povesťou i kontroverziou jasne prevládala ako headliner nad ostatnými - len zopár hipsterov by možno lobovalo za OBSCURU. Brazílčania sa na Slovensku zastavili v posledných rokoch viackrát a potvrdili svoju dlhodobo výbornú formu.  

Kvôli počasiu a skoršiemu začiatku sa klub plnil iba veľmi pomaly, a preto americkí deathcoreisti FIT FOR AN AUTOPSY odohrali svoj set pred poloprázdnym priestorom. Napokon bola účasť veľmi slušná, avšak ľudia sa začali schádzať niekedy počas setu GOATWHORE. Času ani priestoru na pódiu nemali FIT FOR AN AUTOPSY mnoho, čo platilo pre všetky kapely okrem headlinera. Pri priemernom výkone začalo rastúce publikum kývať krkmi až pri záverečnej “Black Mammoth”. Každopádne, v rámci žánru sa hudobne jedná o slušný nadpriemer, keďže to páni nepreháňajú s breakdownami a zapájajú vcelku veľa technických prvkov.  Na rozmrznutie fajn, ale na zahriatie predsa len trochu málo.

Po pauze nabehli (resp. doskackali, v prípade zraneného speváka Louisa Benjamina) na scénu GOATWHORE. Hrdí členovia scény z okolia New Orleans si už dlhé roky drhnú svoj nekompromisný mix thrashu, deathu a blacku. Nasadenie bolo o triedu vyššie, ako pri prvej kapele večera, takže zhruba štyridsať minút rúhania ubehlo príjemne. GOATWHORE vystupujú iba s jednou gitarou, čo možno ubralo na razancii, ale Sammy Pierre Duet (kto si ho pamätá z ACID BATH?) vyplnil zvuk bez väčších problémov. Neutopil sa ani počas nepočetných, ale zato divokých sól - akurát bojoval s mierne prehúlenými bicími, ale celkovo bol zvuk počas celého večera obstojný. Jediná výčitka voči koncertu GOATWHORE je jeho mierna jednotvárnosť, a okrem “Apocalyptic Havoc” a “FBS” iba málo piesní naozaj vyniklo.

Zdalo sa, že nemálo členov publika si prišlo vyočiť oči na OBSCURA. Nič prekvapivého - Nemci si vydobyli veľmi solídnu reputáciu technickej deathovej kapely, ktorá dokáže napísať zmysluplnú skladbu. Naviac, moja predošlá koncertná skúsenosť s OBSCURA bola veľmi príjemná. To sa potvrdilo aj v Bratislave: kapela si pódium evidentne užívala, pričom uvoľnený a usmievavý bol najmä frontman Stefan. Ten publiku neustále ďakoval a pri ohlasovaní hitovky “Anticosmic Overload” dokonca vytiahol geniálnu imitáciu Milleho z KREATOR - či už bola vedomá, alebo nie, koľkokrát v živote ste sa zasmiali počas tech-deathového koncertu? Muzikantské schopnosti OBSCURA nemá zmysel spochybňovať - štvorica bez problémov naživo zvláda aj najkomplikovanejšie pasáže. Človek koľkokrát nevedel, či má sledovať podmračeného Rafaela Trujilla, páliaceho jedno gitarové sólo za druhým, alebo neúnavne pracujúceho basového mága Linusa Klausenitzera. Napriek trošku statickej show sa náramne vydarila dynamika koncertu, kedy skvele fungovali nielen typické krkolomné kúsky, ale aj pomalšie veci ako “Ocean Gateways”. V podstate bezchybné, hoci relatívne krátke vystúpenie bavio celú dobu a ťažko si predstaviť silnejšieho predskokana. Nový materiál sa podľa kuloárnych informácii už pečie, takže snáď sa páni čoskoro na Slovensko vrátia.

Hlavné hviezdy sú však hlavné hviezdy, a po dlhšej úprave pódia netrvalo ani päť minút, kým si SEPULTURA podmanila publikum. Scéna bola jednoduchá, s motívmi farebnej obálky vynikajúceho minuloročného albumu “Machine Messiah”. Ohlasy naň boli pozitívne a je vidno, že kapela má veľa sebavedomia. Jeho zvuk je bohato zaranžovaný a štvorica si pri nových skladbách pomáhala nahrávkami (najmä symfonických partov) - na druhej strane, novinky fungujú naživo výborne a tvorili podstatnú časť setlistu. Dohromady prišlo na šesť skladieb z “Machine Messiah”. Už úvodná dvojica začala poriadne zostra a Derrick Green si doslova dirigoval publikum, hoci to by sa hýbalo aj bez povelu. Dalo by sa povedať, že koncert SEPULTURA mal dva módy a obidva fungovali skvele: okrem aranžérsky bohatších noviniek (a mierne experimentálnejších kúskov typu “Ratamahatta”) naservírovali Derrick, Andreas, Paolo Jr. a Eloy aj veľa priamočiarych, groove-metalových piesní. Štyri kusy prišli z “Chaos A.D.” a tri prekvapivo z “Against”. Zvyšok patril prevažne thrashovému obdobiu kapely, a celkom úprimne - to bolo tak akurát. SEPULTURA naživo je odlišná od SEPULTURY na nahrávkach a songy s masívnou rytmikou sú na pódiu o niekoľko úrovní silnejšie. A publikum? Od prvého momentu skákalo, moshovalo a hrozilo, a pri vykopávkach obzvlášť. Pri starších skladbách, samozrejme, trochu viac, a zopár tiel si dokonca zalietalo vzduchom.

Keď sme pri rytme a dynamike, už takmer tradične treba vychváliť bubeníka Eloya, ktorý za vyvýšenou súpravou predviedol absolútne zbesilý, no stále presný výkon. Takýmto spôsobom ženie celú kapelu dopredu a v podstate posúva bicie na úroveň sólového inštrumentu. Z jeho energie ťažia aj gitarista/showman Andreas Kisser, aj charizmatický spevák Derrick Green. Ten oslavuje dvadsať rokov v kapele a okrem solídneho revu a usmievavého burcovania publika predviedol aj príjemný čistý spev. Práve skoršie albumy s Greenom sú často prehliadané, a po bratislavskom koncerte mám pocit, že minimálne “Choke” alebo “Against” nemajú dôvod nebyť koncertnými stálicami. Na druhej strane, Andreas si svoje sóla (vrátane jedného akustíckého) odohral precízne a neustále komunikoval s fanúšikmi v prvej línii. Vrcholy koncertu prišli v epickej “Sworn Oath”, ale najmä, keď sa kapela rozhodla zničiť publikum trojicou legendárnych hitoviek: “Inner Self”, “Refuse/Resist” a “Arise” nenechali v MMC ani jeden úd nerozkývaný. Členovia SEPULTURY hviezdili stopercentným nasadením a dobrou náladou, žiadne veľké pózy, žiadna veľká show. Dokonca som mal pocit, že SEPULTURA akoby do Bratislavy neprišla zahrať pre fanúšikov, ale doslova s fanúšikmi. Slabiny show? Takmer žiadne. Akurát počas skladieb, čo používajú doplňujúce samply bol zvuk na hranici čitateľnosti. Derrick ani Andreas sa počas páuz veľmi nerozkecávali, skôr sami s úsmevom prikyvovali reakciám publika. Išlo jednoducho o hudbu a hrala sa jedna pecka za druhou.

SEPULTURU som naživo zhliadol viackrát, ale toto vystúpenie v MMC bolo najpresvedčivejšie a najviac uvoľnené zo všetkých. Chémia medzi členmi je extrémne silná a je zjavné, že spolu už hrajú nejakých 7 rokov. Spánok na vavrínoch ani život v minulosti sa súčasnej SEPULTURY netýkajú. Takže ak toho dňa v Bratislavských uliciach dominoval mráz a spoločenský nepokoj, tak v MMC zvíťazila radosť z hudby. SEPULTURA i OBSCURA boli ten večer fantastickí a každý vo veľmi slušne zaplnenom klub musel odchádzať s pocitom úplnej spokojnosti.

Setlist SEPULTURA:

I Am The Enemy

Phantom Self

Kairos

Territory

Desperate Cry

Sworn Oath

Resistant Parasites

Against

Choke

Boycott

Machine Messiah

Iceberg Dances

Inner Self

Refuse/Resist

Arise

----

Slave New World

Ratamahatta

Roots Bloody Roots

FOTO: Martin Mayer