DELAIN, EVERGREY, Kobra And The Lotus

Koncertne v súčasnosti už relatívne podpriemerná bratislavská jeseň priniesla v chladný októbrový večer príjemne pestrú a unikátnu zmesku hudobníkov z 3 kútov sveta. Na mix kanadského klasického heavy metalu, švédskej prog-power melanchólie a priamočiareho gothic metalu z Holandska bolo zvedavých zhruba 300 fanúšikov.

KOBRA AND THE LOTUS
Odbilo 8 hodín večer a na minútu presne sa začal na ľudí valiť kanadský náklad KOBRA AND THE LOTUS. Bohužiaľ od začiatku až do konca bol ich krátky setlist poznačený totálne prehúleným prebasovaným zvukom a okrem bicích, basy a občas gitár hrajúcich rytmiku sa spev a akékoľvek melodické prvky dali len tušiť pričom musel mať človek zopárkrát vypočutú tvorbu kapely, aby sa aspoň nejako v tej zvukovej guli vedel orientovať. Veľká škoda, že relatívne potenciálna kapela precestuje pol sveta a všetku svoju snahu a um si nechá takto zabiť. Ťažko povedať, kde hľadať vinníka, no pravdepodobne medzi stoličkou a mixpultom alebo pobehujúceho na pódiu medzi aparátmi cez zvukovú skúšku, keďže obaja ďalší účinkujúci mali takmer o 2 triedy lepší zvuk.
Subjektívne aj setlist Kanaďanov sa zdal mierne rozporuplný a viem si predstaviť, že by odzneli aj dynamickejšie a údernejšie kúsky z ich tvorby. Každopádne najmä hitovka "50 Shades of Evil" naživo potešila, no dojem mierne kazil netransparentný zvuk a v tomto prípade aj zrejme mikrospánok gitaristu, ktorý akosi úplne pozabudol odohrať úvodnú melodickú nosnú pasáž. Čudné je aj načasovanie turné po EU, keďže posledný album bol vydaný 2014 a najbližšie 2-CD "Prevail I+II" by malo uzrieť svetlo sveta čoskoro začiatkom 2017.
Poznávacou črtou kapely bola každopádne sexy spevácka Kobra Paige, ktorá ako by z oka vypadla Angele Gossow (ex- Arch Enemy frontwoman) a tešila sa aj po koncerte patričnej pozornosti.

EVERGREY
Opäť na minútu presne utíchla vrava, svetlá sa stlmili a za o poznanie silnejšieho aplauzu na pódium ( v MMC už štvrtýkrát) ležérne a uvoľnene vkráčali švédski drevorubači EVERGREY. Bez akéhokoľvek naťahovania spustili najvydarenejšiu vec z najnovšieho čerstvého počinu ("Storm Within – 9.9.2016") – "Passing Through". Od prvých sekúnd bolo jasne počuť omnoho čitateľnejší a na posluch príjemnejší zvuk, čo je v prípade ich tvorby plnej detailov a drobných aranží úplná alfa a omega pre kvalitné vystúpenie. Miestami mal človek až pocit, či nie sú niektoré stopy prehrávané na playback. Tak dobre vyzneli. Jediná chybička krásy bol veľmi mierne utopený charizmatický hlas Toma Englunda. Potešilo aj, že Švédi nasekali na pre nich relatívne krátky priestor, ktorý mali k dispozícii, samé akčnejšie naživo dobre fungujúce veci.
Pokračovalo sa bez väčších páuz s "The Fire", "Leave It Behind Us", "Black Undertow", "In Orbit" (tento nový song mal akurát v deň koncertu celosvetovú premiéru videa na youtube – featuring s Floor Jansen z Nightwish, ktorá je veľkým fanúšikom EVERGREY a snaží sa svojej obľúbenej kapele aspoň takto pomôcť. Škoda, že žensky spievané pasáže si nevzala na starosti frontwomanka Charlotte z Delain ), "Broken Wings", krátke gitarové sólo a nesmrteľná hitovka "A Touch Of Blessing" prekvapivo neuzatvárala celé vystúpenie, ale okamžite na ňu nadviazali s úvodným singlom s vysoko rozpočtovým klipom (ktorý na sociálnych sieťach výdatne dlhodobo zdieľali a propagovali) predposledného albumu – "The King of Errors". Pomedzi songy Tom vkusne a krátko vtipkoval a doberal si konkrétnych ľudí z publika – bolo vidno, že kapela je dobre naladená a nerobili si hlavu z toho, že nemajú až tak zaplnenú sálu v MMC, ako boli doteraz zvyknutí.
Prekvapivé na vystúpení bolo to, že z novinky odzneli len 2 skladby, z predposledného albumu (comeback dlhoročnej zostavy) až 3, ešte staršie 2 albumy (2008 a 2011) boli zastúpene po jednom kúsku a okrem toho odznela len už spomínaná hitovka "Touch of Blessing" (2004). Kapela sa tak zjavne postupne odkláňa od prelomových albumov, na ktoré veľa skalných fanúšikov nedá dopustiť a sústreďuje sa na svoju novšiu tvorbu, ktorej očividne pevne verí a stojí si za ňou.
Celkový dojem z večerného vystúpenia EVERGREY môžem označiť za nadštandardný vďaka fantastickému zvuk spolu s akčnejšie poňatým setlistom.

DELAIN
Pauza cca 35 minút na klubovom koncerte je ako za trest. Bohvie, prečo si DELAIN vypýtali takýto dlhý čas na prestavbu pódia. Neprekvapilo by to, keby sa jednalo o kapelu typu Haggard, Therion a podobne, kde je okrem základnej metalovej zložky kapely aj kopa klasických nástrojov, ktoré treba nazvučiť popr. treba pripraviť nejaké špeciálne efekty na show, no v prípade šiestich Holanďanov mi to je trochu záhadou. Na druhú stranu treba uznať, že od prvej sekundy (majestátne symfonické intro + pochodové bicie) mali takmer dokonalý zvuk. Všetko až na vo všeobecnosti večne problémové klávesy bolo počuť výborne a tak akurát nahlas. V porovnaní s Evergrey bolo ihneď cítiť, že DELAIN majú o dosť extrovertnejší a viac „hviezdny“ prejav čo sa týka stage presence, svetiel alebo bombastických výrazných priamočiarych symfonických aranží. Na druhú stranu úplne sa vytratila a subjektívne chýbala akási hlbšia a úprimnejšia atmosféra a spojenie medzi kapelou a ľuďmi, no to mohlo byť spôsobené skôr rozdielnym charakterom hudby ako samotnými hudobníkmi.
Celkovo DELAIN pôsobili dojmom, že skôr vsádzajú na aj keď nadpriemernú a profesionálnu formu ( výborný zvuk, výborné svetla, zohraté pohyby po pódiu, sexy speváčka Charlotte s výstrihom, bombastické epické klávesy a aranže, šlapavá jednoduchá rytmika, roztomilá gitaristka, growlujúci basák) ako premyslený neopočúvaný hudobný obsah. Počas celého vystúpenia som sa nemohol ubrániť porovnávaniu s Nightwish (alebo aj s ich krajanmi – Epicou), z ktorého mi DELAIN po úplne všetkých stránkach vychádzali bohužiaľ ako takí chudobnejší príbuzní alebo napr. aj s hviezdičkami Amaranthe, ktorí aj keď tiež cibria viac formu ako obsah, tak si našli vlastnú jednoznačnú tvár a teritórium, v ktorom sú silní a nehrajú druhé alebo až tretie husle.
Koniec koncov na kapelu sa vyše hodiny a pol príjemne pozeralo, hrali s obrovským nasadením a zohratosťou. Unikátny zjav sám o sebe bola ich 24 ročná vzrastom maličká no gitarovým umom veľká Merel Bechtold (pred rokom ešte hrala v The Gentle Storm, ktorí boli ako support na turné pre Delain). Najsilnejšie momenty – "Army of Dolls", "The Glory and the Scum", "Fire with Fire", "Pristine".

Ľudia odchádzali po koncerte spokojní. 2 hlavné kapely – EVERGREY a DELAIN určite nesklamali svojich fanúšikov a odohrali remeselne výborné vystúpenia s výborným zvukom. Kobra and the Lotus sa pre tentokrát zviezli a nabudúce ich snáď čaká úspešný reparát.