O vstupenky na jedenásty ročník festivalu Hellfest, konajúceho sa takmer na západnom pobreží Francúzska v malom, ale malebnom mestečku Clisson, bol tento rok rekordný záujem, keď sa vstupenky na celý festival vypredali za niekoľko hodín. Niet divu, že návštevníci festivalu boli ochotní stáť niekoľko hodín v radách, aby sa skorou kúpou lístka už na rok 2017 poistili, že navštívia Hellfest aj o rok. Poďme ale pekne po poriadku.

Vec, ktorá je na Hellfeste pozoruhodná a dáva mu pečať výnimočnosti, je neustále napredovanie tohto festivalu. Je vidieť, ako sa organizátori snažia takmer okamžite riešiť problémy, ktoré sa vyskytli počas predchádzajúceho ročníka. Okrem toho každý rok pribudnú nové dekorácie a atrakcie, aby ani areál fanúšikom nezovšednel. Jeho vizuálna stránka je určite jedným z dôvodov, samozrejme okrem služieb na vynikajúcej úrovni a hlavne bezkonkurenčnej zostavy, prečo je Hellfest taký výnimočný a žiadaný. Minulý rok som kritizovala nešťastne vyriešené hardcore pódium Warzone, kde pri vystúpení BODY COUNT došlo k panike davu a mali sme obrovské šťastie, že nedošlo k žiadnemu fatálnemu zraneniu. Organizátori si kritiku vzali k srdcu a Warzone presunuli a výrazne rozšírili spolu s ďalšími barmi a pocte Lemmymu Kilmistrovi v podobe sochy, kde majú návštevníci možnosť pozrieť si aj jeho niektoré osobné veci (čižmy alebo klobúk, poháre, z ktorých Lemmy pil a podobne). Takisto došlo k pridaniu barov a zmenšeniu rád pri nich, jediný problém bol pri vstupe do areálu kvôli zvýšeným bezpečnostným opatreniam  v celej krajine. Celkovo sa tento ročník niesol výrazne v duchu pamiatky legendárneho Lemmyho, ktorý na Hellfeste vystúpil naposledy len minulý rok.

Line-up bol obrovskou chuťovkou, ako vlastne každý rok. V prvý deň sa čakalo najmä na RAMMSTEIN, ktorý má veľmi silné fanúšikovské zázemie nielen vo rodnom Nemecku, ale milujú ich aj Francúzi. Z obrovskej ponuky kapiel ma v piatok ako prví zaujali HAVOK. Mladí a nádejní thrasheri, ktorých hviezda stúpa veľmi rýchlo nahor a tešia sa veľkej obľúbenosti napriek tomu, že vydali ešte len tri albumy. Patričného a zaslúženého ohlasu sa im dostalo aj v Clissone, odohrali však jeden z najenergickejších setov a skutočne, zrejme máloktorý fanúšik thrash metalu mohol byť s ich koncertom nespokojný. Na autogramiáde potom pôsobili veľmi sympaticky a priateľsky. Trochu nešťastne bola načasovaná autogramiáda Abbath-a, pri ktorej ma čakalo veľké sklamanie v podobe zákazu fotenia sa (pričom samotná kapela vrátane Abbatha proti nebola, práve naopak), zlým načasovaním myslím priamo cez set INQUISITION, ktorí, ako som mohla po zhliadnutí ich setu konštatovať, sú viac než dobrými generačnými nasledovníkmi IMMORTAL. Nasledovalo rozhodovanie medzi legendou SACRED REICH a hardcorovými hviezdami HATEBREED. Keďže vidieť SACRED REICH v Európe je skutočnou raritkou, začala som práve ich setom, ktorý bol samozrejme tvorený najmä ich legendárnymi peckami , došlo však aj na cover od BLACK SABBATH – „War Pigs“. Po chvíli usudzujem, že predsalen som od nich čakala trochu viac a odchádzam na HATEBREED. Ich vystúpenie ma nadchne a utvrdzujem sa v tom, že nové skladby fungujú naživo úplne dokonale a sú poriadne úderné. Záver môjho večera patrí RAMMSTEIN, ktorí sú naživo štandardne skvelí, poteší najmä druhá polovica vystúpenia, keď hrajú samé staré pecky vrátane ich skvelej verzie hitu Depeche Mode „Stripped“, „Du riechst so gut“, „Sonne“, „Engel“, „Mein Herz brennt“, „Ich will“ a obligátne „Links 2-3-4“ a „Du hast“. Na chvíľu odbehnem aj na vedľajšie pódium na TESTAMENT, avšak s nevôľou konštatujem, že majú extrémne zlý, príliš rezavý zvuk trhajúci uši, aj keď samotná kapela sa snažila.  

Druhý deň potešil fanúšikov starých rockových legiend. Ako prvého som zhliadla Glenna Hughesa, známeho spoluprácou s mnohými rockovými legendami, pričom najviac asi vyčnieva jeho účinkovanie v DEEP PURPLE. Glenn s kapelou odohrali svižný rockový set určený skôr pre starších rockových fanúšikov, mňa to však ťahalo na iné pódium, kde práve hrali DARK FORTRESS. Bola to dobrá voľba, pretože ich vystúpenie plné temnej atmosféry, ale aj melodiky, bolo skutočne nadpriemerné. Výdatne sa povenovali posledným počinom a pôsobili presvedčivo a mrazivo. V neskorších hodinách vynikajúcim smrtiacim setom potešili ASPHYX, na Gothoome je naozaj sa na čo tešiť, vynikajúci set folkmetalových MOONSORROW, ktorí na mňa v živom prevedení pôsobili o niečo drsnejšie a agresívnejšie ako z štúdioviek, duet WITHIN TEMPTATION s Tarjou v podobe skladby „Paradise (What About Us?)“ a najmä rozlúčka TWISTED SISTER a ich posledný koncert vo Francúzsku. TWISTED SISTER sa s fanúšikmi rozlúčili v skutočne veľkom štýle, kedy zazneli všetky zásadné pecky, Dee Snider vystúpil s prejavom proti terorizmu a na záver si pozvali na pódium Phila Campbella z Motörhead a vzdali spoločne Lemmymu poctu v podobe skladieb „Shoot ‘Em Down” a „Born to Raise Hell“. Nasledoval veľkolepý ohňostroj, ktorý hravo predčil mnohé silvestrovské ohňostroje v svetových metropolách...

Posledný deň pre mňa začal s MUNICIPAL WASTE, ktorí sa v posledných rokoch stávajú skutočne veľkou kapelou, čomu nasvedčovala aj odozva od publika. Na veľkom pódiu ako keby sa ešte nevedeli pohybovať až tak s istotou, no na presvedčivosti samotného hudobného prejavu to neubralo, aj keď v tomto prípade podobne ako pri Testament haproval zvuk a opäť podobným spôsobom, keď bol príliš prehulený a rezavý. Ich vystúpeniu samozrejme dominovala už teraz povestná plachta s Donaldom Trumpom s prestrelenou hlavou a v podobnom duchu sa niesli aj ich príhovory. Po nich vystúpili ORPHANED LAND, ktorým slnečné prostredie príliš nepristalo a horúce počasie ich vystúpeniu uberalo na presvedčivosti, aj keď opäť, samotné vystúpenie môžem hodnotiť len a len kladne. Neskôr ešte zhliadnem GOJIRU v domácom prostredí a konštatujem, že z tejto pôvodnej prog/deathmetalovej kapelky sa stáva skutočná hviezda mainstreamového metalu, ľudí, ktorých na nich boli zvedaví, bolo zhruba toľko, ako u TWISTED SISTER... Samozrejme, domáce prostredie zohralo úlohu a možno ani samotná kapela takú odozvu nečakala. Ale pri ich aktuálnej kompozičnej forme sa niet ani čo diviť, novinka „Magma“ je veľká pecka a skladby z nej veľmi dobre fungujú aj naživo. Neskôr si neodpustím zhliadnutie setu MEGADETH, ktorí sú naozaj vo výbornej forme a napriek tomu, že v minulosti dokázali žiaľbohu odohrať aj nemastné - neslané vystúpenia, v ten večer v Clissone im to šliape náramne a záver je skutočným potešením, keď Dave a spol. dávajú jednu klasickú hitovkuza druhou. Tým je vlastne venovaná väčšina vystúpenia, ktorého záver predstavuje trojica skladieb „Symphony of Destruction“, „Peace Sells...“ a „Holy Wars... the Punishment Due“. Po nich vystupujúci GHOST si podmania prakticky všetkých prítomných a u mňa osobne odohrajú jedno z najlepších, ak nie najlepšie vystúpenie celého Hellfestu. Teší ma, že existujú aj nové kapely, ktoré si dokážu získať tisíce metalových fanúšikov a teda budúcnosť metalu by som nevidela tak pesimisticky. Vystúpenie GHOST bolo skutočným zážitkom, kde mal veľký priestor aktuálny počin „Meliora“, ale aj vtípky, nadsázka a show, keď napríklad mníšky dávali piť prvým radám „krv Kristovu“ pri skladbe  „Body and Blood“ alebo vystúpenie detského zboru pri piesni „He Is“. Na záver skladby „Monstrance Clock“ sme sa dočkali už druhého, aj keď menšieho ohňostroja, ktorý bol skutočne dôstojným vrcholom celého vystúpenia GHOST. Na úplný záver ešte zhliadnem veľmi zaujímavú show PUSCIFER v podobe akéhosi divadla na pódiu.

Myslím, že ani fanúšikovia, ktorí museli kvôli tomuto famóznemu festivalu cestovať stovky kilometrov, neboli sklamaní. Opäť, podobne ako minulý rok, stojím si za tým, že tento perfektný festival je skutočným zážitkom a pastvou pre oči, už len tá vizuálna stránka stojí za to. Negatívom môže byť len obrovské kvantum ľudí, avšak pri takejto masovej akcii s takým niečím treba počítať. 

Foto: Adela Melová