Máme tu záverečný deň festivalu, síl pomaly ubúda, no ako už býva zvykom, k rannému prebúdzaniu prichádza pomôcť jedna zo stálic českej goregrindovej scény… A keď nemáte po ruke GUTALAX, tak tam dajte SPASM! - Moraváci určite nie sú žiadne B-čko a podporu pod pódiom mali nesmiernu. Niet sa čo diviť, veď spevák v boratovských plavkách za ten pohľad stojí. Skladby s názvami ako "Suck My Dick" či "Lick Your Fingers" zdôrazňujú, že kapela sa na nič vážne nehrá, a vôbec… takto z rána ich produkcia celkom pobavila.

Nasledujúci INNERSPHERE so svojim „čiastočne-melodic“ death metalom mali relatívne ťažkú úlohu, aby udržali pozornosť publika. Na jednej strane sú Plzeňáci skúsení hudobníci a celý koncert bol perfektne technicky odohratý i odgrowlovaný - v ich tvorbe mi však chýbajú výraznejšie motívy a väčšinou ponúkli len priemerné, X-krát obohraté riffy. Napriek tomu u nich cítim potenciál, a silné nahrávky snáď ešte len prídu.

Dobrú náladu a vietor na pódium priniesli naši thrasheri CATASTROFY. Chalani majú čo-to odohraté a vedia spraviť poriadnu show. Boris s tyrkysovým čírom držal opraty vystúpenia pevne v rukách a bavil fanúšikov aj v pauzách medzi piesňami. Dostali sme niekoľko lekcií z príručky zbojníkov a chalani si vyslúžili krásnu odmenu. Jednak nonstop circle pit a hlavne obnažené poprsie od jednej z fanyniek (samozrejme počas skladby "Ančine cecky"). Boris v strede setu vytiahol fujaru a začal privolávať ovečky, ktoré sa občas mihli na hradbách pevnosti. Aby nevyprchala energia vystúpenia, okamžite odpálili skladbu "Zbojníci apokalypsy" a ich set opäť nabral tie správne otáčky. „Bastardi spoločnosti jebú na vaše idoly, radšej si zájdu na detskú oslavu a dajú si malinový džem.“ Ale to najlepšie prichádza na záver v podobe skladby "Krik a beznádej", ktorá mi zakaždým vyčarí úsmev na tvári. Na záver setu prišli hasiči, aby schladili hlavy rozjašených fanúšikov. Jedna z najlepších párty dňa!

Slovinci WITHIN DESTRUCTION priniesli do pevnosti opäť deathcore, ktorý ozvláštňujú elektronickými prvkami. Dunivé slamové pasáže prekladali deathovými valcovačkami a ich vystúpenie malo slušnú dynamiku. Na gitare sa nám predstavil nováčik v zostave, Howard Fang. Netuším, prečo vystúpili bez basgitaristu, ktorého party išli z playbacku. Napriek snahe to však nemalo také grády ako na štúdiových nahrávkach.

Za celých dvadsať rokov, čo chodím na Brutal, si nepamätám kapelu, ktorá by tu odohrala svoj prvý koncert vôbec. Nehovoriac o tom, že nemá nahraté ani len demo. Českí ALTARS ABLAZE si odbili svoj koncertný krst v Octagone. Nejedná sa však o partičku neskúsených muzikantov, práve naopak. V zostave figurujú členovia kapiel IMPERIAL FOETICIDE, HEAVING EARTH a ELYSIUM. Muflonie lebky a imidž speváka dávali tušiť, že ide o black metalový projekt. A spočiatku to tak aj znelo, no postupne sa ich hudba začala ťahať do death metalových vôd. A takto zvláštne oscilovala ich hudba počas celého setu. Vo výsledku to neznelo vôbec zle, aj keď mi tam chýbali výraznejšie momenty.

Na hlavnom pódiu sa nám predstavili Poliaci GRUZJA, pre mňa vcelku zaujímavý objav. Takisto ide o projekt muzikantov zo zavedených blackových spolkov (FURIA, BIESY či THAW). Ich hudbu možno definovať ako experimentálny black s psychedelic rockovými prvkami. Je v nej trochu ranných BETHLEHEM, trochu švédskych SHINING a celé je to veľmi dekadentné. V kapele fungujú štyria speváci, ktorí vyzerajú poriadne vyšinuto. V skratke by som ich opísal ako S/M otrok, Ježiš na drogách, elegantný Lucifer a zákerný vekslák. Táto štvorica psychopatov neustále pobehovala po pódiu, pod ním a vytvárali veľmi zvláštnu atmosféru. Nesálal z nich priamo strach, ako to svojho času predvádzal Kvarforth, no niečo negatívne určite. Najviac ma zaujala dvojica piesní "Kamera Dionizosa" a "Królowie zwierząt", ktoré si určite vypočujte! Za mňa veľká spokojnosť a kapela, ktorú budem do budúcna sledovať.

Po prechode do Octagonu spustili svoj set tretí zástupcovia slovenskej scény, DOOMAS. Po intre začali na nás valiť svoj ťažkotonážny death/doom. Aj keď ich hudba nie je moja šálka kávy, majú môj obdiv. Odohrať koncert, keď vám slnko páli priamo do tváre, nie je úplne príjemný zážitok. Najmä na Peťovi Beťkovi som videl, že mu to vôbec nerobí dobre. Chlapi to však ustáli a odohrali svoj štandard. Skladbu "Portal" venovali všetkým kamarátom a známym, ktorých skolila pandémia a už nie sú medzi nami.

Poliaci AZARATH na hlavnom pódiu odohrali takmer hodinovú smršť. Kapela bubeníka Inferna (BEHEMOTH) hrá nekompromisný death/black metal v tradičnom „old-school“ prevedení. Dnes odohrali koncert s jeho náhradníkom Adamom Sierżęgom (LOSTSOULS), ktorý podal skvelý výkon. Niekedy v polke ich setu to však začalo byť trochu monotónne. Páni neskutočne tlačili na pílu a to býva občas kontraproduktívne. Každopádne to bol riadny tlak.

Ďalej nás čakalo vystúpenie domácich MINDWORK, ktorí čerpajú z odkazu kapiel ako CYNIC či RIVERSIDE. Veľmi pokojné rockové pasáže striedajú s technicky náročnými deathovými vyhrávkami. Sama kapela skonštatovala, že ide o najmenej agresívne vystúpenie na festivale. A možno s tým plne súhlasiť. Bola to však príjemná zmena a tentokrát mi ani nevadil statický prejav muzikantov. Nejako mi to k tej hudbe pasovalo.

Vystúpenie S.D.I. predstavovalo výlet do metalového praveku, kedy bol populárny speed metal. Verím, že pamätníci si ich vystúpenie pochvaľovali, no ja som tento divný štýl nikdy nechápal. A nepochopil som ho ani dnes, preto nebudem ich set nijak hodnotiť.
Využil som preto čas na doplnenie energie a vybral sa nasať mokvajúce tóny do Octagonu. Pražská skupina SNĚŤ vydala tento rok svoj debutový album, ktorý zožal vlnu pozitívnych reakcií. Pokiaľ máte v obľube staré deathmetalové chorobnosti ako AUTOPSY či INCANTATION určite ste si „pošmákli“. Mne ich set chutil veľmi a to po všetkých stránkach. Spojenie hutného zvuku, morbídnej atmosféry a slušnej pódiovej prezentácie zanechalo vo mne dobrý dojem. Inak tento rok bolo klasického death metalu v Josefove až zarážajúco málo.

Organizátori Brutal Assaultu si vždy pripravia pre svojich fanúšikov nejaké netradičné vystúpenie. Tento rok to boli Francúzi IGORRR, ktorí pred štyrmi rokmi zožali veľký úspech práve v týchto priestoroch. Projekt zvukového experimentátora Gautier Serre vystrelil v posledných rokoch z podzemia na veľké pódiá. Pred desiatimi rokmi zahral tento šialenec v bratislavskej Intergalaktickej Oblude (UG klub vytvorený z dvoch garáží). To vystupoval ešte sám so svojimi mašinkami. Stačilo päť rokov a spolu s kapelou začal plniť väčšie kluby. Po vydaní albumu "Spirituality and Distortion" dal dokopy novú koncertnú zostavu, v ktorej sa predstavil aj v pevnosti. Sopranistka Aphrodite Patoulidou sa delila o spev s JB Le Bailom (SVART CROWN) a dopĺňal ich pôvodný bubeník Sylvain Bouvier. Je skvelé že do novej kapely zobral aj gitaristu Martyna Clementa. Ich vystúpenie bolo výbuchom kreativity, šialenstva a umeleckej vznešenosti. Kombinácia breakcore, barokovej hudby, extreme metalu a etno prvkov je pekelná zmes, ktorá neskutočne nakopáva. Toto avantgardné teátro dostávalo fanúšikov do extázy a po skladbách žali ovácie. Teda aspoň v mojom okolí. Nestratili sa ani staršie, čisto breakcorové skladby, ktoré ozvláštnili set. Ďalšie slová sú aj tak zbytočné. Kto to nevidel, tomu to ťažko sprostredkujem. Pre mňa top vystúpenie festivalu!

Program pokračoval opäť v Octagone, kde vystúpili thrasheri REACTORY. Môj mozog stále spracovával predošlé vystúpenie, no nakoniec som sa otriasol a prekalibroval svoj mozog na konzervatívnejšiu hudbu. Old-school thrash v podaní tejto neznámej nemeckej bandy znel celkom svižne a energicky.
Poslednou kapelou na hlavnom pódiu bola poľská MGŁA. Páni sú v kvalite svojich vystúpení viac-menej konzistnentí a svoj vysoký štandard predviedli aj dnes. Tradične zahalení v kuklách, odpálili svoj hypnotizujúci black metalový trip. Setlist vystúpenia pozostával z piesní, ktoré nájdete na ich posledných dvoch albumoch. Jedinou výnimkou bola jednotka z debutu "With Hearts Toward None". U mňa najviac bodovali skladby z "Exercises in Futility". Tradične nadštardný výkon podal bubeník Darkside, ktorého hra na čineloch ozvláštňuje ich tvorbu. Schválne si pozrite jeho „drumcam“ video k piatej skladbe z tejto dosky. Mimochodom, toto bola asi najlepšia skladba celého ich vystúpenia. MGŁA splnila moje očakávania, aj keď ničím novým neprekvapila.

Napriek miernej únave som sa presunul do Octagonu na poslednú kapelu festivalu. Tou bola česká hard corová úderka CRIPPLED FINGERS. Po príchode do uzučkého fotopitu ma zaujali vrecia s nafúknutými balónmi. Ufff, to nemôžu myslieť vážne! Nevadí, kapela hrala celkom chytľavú zmes hardcore a metalu. Keby som chcel byť zlomyselný, tak ich označím za českých HATEBREED. A možno by to zobrali ako poklonu, ktovie. Inak bubeník HC kapely v tričku SUNS O))) je úplne najviac! Hudobné nápady síce nemali ktovieako originálne, no malo to energiu. A to je v tomto štýle dosť podstatná vec. Všetko išlo ako po masle, až prišlo na tie vrecia. Vážne sa chce niekto „jašiť“ s balónikmi na HC koncerte? Asi som už starý chuj, ale toto nedávam.

Zhrnutie:

Josefstadt bol na súčasné pomery relatívne dôstojnou alternatívou, hoci nie náhradou za Brutal Assault. Divácka účasť približne 4000-5000 hláv nás vrátila späť do časov, keď sa festival konal ešte len vo Svojšiciach. Tento počet dokázal naplniť zmenšený areál josefovskej pevnosti „tak akurát“ a na jednej strane som rád, že davy ľudí z posledných ročníkov sa nekonali. Na druhej strane bolo zvláštne vidieť zatvorené časti areálu, ktoré sme bežne navštevovali, a vchádzať doň cez úplne iný, nový vchod. Hlavné pódium vyrástlo na mieste niekdajšeho zadného (tretieho) stejdžu, kým Octagon poslúžil ako druhé pódium. K dispozícii bolo relatívne dosť lokácií vrátane KAL (Keep Ambient Lodge) a pre dobrodruhov bolo znovu možné navštíviť podzemie pevnosti.

Za veľký organizačný nedostatok považujem, že sme pri vstupe nedostali žiadnu kartičku, bulletin, ba ani len papier, ktorý by nás informoval o programe. Všetko ostatné šliapalo v pohode, aj samotní organizátori potvrdili, že si na mieste „užili“ menej stresu, než akému čelili zvyčajne. Výber jedla bol dostatočný, v poriadku boli aj drinky, akurát ceny sa v oboch prípadoch opäť zvýšili. Festival však privítal aj zahraničných fans (najmä Poliakov a Nemcov) a tí si z cien určite nerobili veľkú hlavu.

Na záver ďakujeme organizátorom z Obscure Promotion, že to nevzdali a dúfajme, že o rok sa v Josefove stretneme už na veľkom Brutal Assaulte, v jeho plnej paráde. Ideálne bez nutnosti prispôsobovať sa absurdným restrikciám medzinárodného charakteru.

TEXT: Martin Mayer  /  Marek "Fajo" Falat
FOTO: Martin Mayer