Po minuloročnom, pomerne úspešnom návrate znovuzrodeného More Than Festu mala milovaná i nenávidená agentúra EPG odhodlanie pokračovať v rozbehnutom projekte a pre rok 2016 pripravila ďalšie pokračovanie tohto festivalu. Nie však už na Amfiteátri v Banskej Bystrici - akcia sa totiž presunula 30 km juhovýchodne od krajského mesta. Organizátori rozhodili siete, pripravili zaujímavý line-up, masívnu promotion a hlásili, že sa neboja privítať do 10 000 návštevníkov. Realita však napokon bola iná.

PIATOK:

Je piatok 19. augusta 2016 a my smerujeme do obce Zvolenská Slatina (okres Zvolen). Futbalové ihriská na jej okraji sa premenili na festivalový areál, ktorý sme aj napriek nedostatočnému označeniu našli viac-menej bez problémov.
Po príchode na miesto činu je už program rozbehnutý, ba podľa ovácií na českú legendu CITRON sa zdá byť v plnom prúde. Radim Pařízek, Láďa Křížek a najatí hudobníci, s klasickou zostavou nemajúci nič spoločné, hrajú klasické heavymetalové hity tejto formácie, ale napr. aj do češtiny prespievaný JUDAS PRIEST - United. Láďa spieva obstojne, hoci mierne píli uši, našťastie mu občas prišla vypomôcť i Tanja. Celé to bolo plné milých úsmevov a úprimnej radosti z pozitívnej spätnej väzby od fanúšikov. Kapela však ukončila svoj set s meškaním, navyše aj nepochopiteľne pridávala.

Festival ponúkol až dve pódiá, na ktorých sa hralo striedavo. Inšpirácia českým Brutal Assaultom určite nie náhodná, v tomto prípade však jeden stejdž je plnohodnotný a druhý ponúka prevažne len domáce, menej zaujímavé kapely. Časy na prestoj tak trávime sliedením po areáli a postupným zisťovaním, čo všetko z avizovaných nutností na MTF chýba. Predsalen ešte necháme organizátorom čas na doplnenie nedostatkov (sprchy, úžitková voda) a stíhame aspoň kúsok zo slovenských RAVENCLAW, ktorých vystúpenie bolo jedinečné tým, že im v jednej skladbe zahosťoval Kai Hansen (GAMMA RAY, UNISONIC). Ako sa Košičanom podaril tento husársky kúsok? Odpoveď je zrejme jasná: našej redakcii sa totiž podarilo zistiť, že tento usmievavý Nemec najnovšie chodí s ich basáčkou.

Po mnohých rokoch sa na Slovensko vrátili fínski nositelia meča ENSIFERUM. Melodic death/folk metalové kvinteto zažilo mohutnú podporu od prevažne mladšej generácie fanúšikov. Toivonenovci sa ani príliš nemuseli snažiť nabudené publikum burcovať, to sa bavilo od začiatku do konca a okrem circle pitov došlo aj na úsmevné hromadné veslovanie. Setlist sa opieral najmä o posledné CD "One Man Army", z ktorého zazneli až štyri kúsky + intro, kapela však načrela aj do staršej tvorby a najmä vďaka hitom ako "Wanderer", "Iron" či "From Afar" tá hodina ubehla fakt rýchlo.

ANDRE MATOS s kapelou hral na MTF už pred rokom, napriek tomu ho organizátori zavolali aj teraz. Nie som si istý, či si Brazílčan zaslúžil taký výhodný hrací čas, najmä keď jeho vokálny výkon nebol ani zďaleka 100%-ný. Výber najväčších hitov ešte z pôsobenia v ANGRA i SHAMAN však zainteresovaných fanúšikov určite potešil. Ešte spomeňme, že nasledujúci deň si tento pán zahosťoval v jednej skladbe s ENDLESS MAIN.

Headlinerom prvého dňa bola anglická legenda CRADLE OF FILTH. Dani Filth a spol. síce začali s hodinovým meškaním, čo však spustili, stálo za to. Kapela slávi 20 rokov od vydania prelomového opusu "Dusk And Her Embrace", po albumovom intre to teda odpálila s "Heaven Torn Asunder". Celkovo bol setlist postavený najmä na klasických hitoch, či už "Cruelty Brought Thee Orchids", "Her Ghost In The Fog", "Born In A Burial Gown" a samozrejme "Nymphetamine". Naproti tomu z poslednej dosky "Hammer Of The Witches" odzneli len dva kúsky, čo publikum zjavne schvaľovalo.
Dani si trochu pokazil reputáciu, keď si Slovensko pomýlil s Českom, jeho vokál bol však viac-menej v poriadku. Dokonca aj škreky, ktoré ho tak preslávili a ktoré naživo dlhé roky nedával. Po minuloročnom Brutale jeho ďalší obstojný výkon - tento malý muž, zdá sa, chytil druhý dych. Možno mu dopomohol príchod nových členov, keďže aktuálny line-up je výborne zohratý. A keby ste náhodou nevedeli, holohlavý gitarista Ashok (ex-ROOT) je už druhý Moravák v zostave Filthovcov.

SOBOTA:

Sobotný program znamenal väčší počet zahraničných hviezd a ako prvých si berieme na paškál ruských pagan/folk metalistov ARKONA. Maša a jej chlapi sú na Slovensku varení-pečení - hrali tu už mnohokrát. Dnes ponúkli obdobný setlist ako na poslednom Metalfeste - začali s nekonečne dlhou titulnou songou zo stále čerstvého "Yav" a nasledoval výber niekoľkých stále aktuálnych kúskov (napr. "Ot Serdca K Nebu", "Zakljatie", "Goí, Rode, Goí!") s úplnou ignoráciou prvých troch albumov. Osadenstvo na pódiu i pod ním sa dostatočne zabavilo a potešil aj fakt, že Maša sa po čase opäť prihovárala vo svojom rodnom jazyku.

Fínski melodici STRATOVARIUS prišli na More Than Fest v tradične dobrej nálade a hoci ich súhra počas otváračky bola akási neistá, od spustenia "Eagleheart" to už pekne odsýpalo. Došlo na niektoré z mnohých peciek, publikum si s kapelou zaspievalo refrény "Speed Of Light", "SOS", "Black Diamond", ako aj najväčšieho hitu "Hunting High And Low", ktorý celý set uzavrel. Timo Kotipelto je za mikrofónom stále výborný, potešil i usmievavý klávesák Jens Johansson, ale úprimne, táto kapela od odchodu legendárneho Tima Tolkkiho už nie je tým, čím bývala.

Na vedľajšom stejdži stíhame aspoň slovenskú nádej RAMCHAT. Hirax a jeho vlastné poňatie pagan metalu je hutná death/blacková smršť, navyše dosť úspešná, čo fanúšikovia dokázali aj dnes. Škoda, že vokál Maťa "Walkiho" je tak zahuhlený, že takmer vôbec nerozumieť texty, napriek tomu aspoň pokrik "Mor ho!" bol neprepočuteľný.

Thrashovú vlnu prišli do Zvolenskej Slatiny reprezentovať nesmrteľní Nemci SODOM. Mr. Onkel Tom Angelripper a jeho dvaja kolegovia hrajú old-school, ktorému príliš nerozumiem a po pár trackoch mierim len do zadných radov. Pravoverní thrasheri však hovorili o tomto vystúpení ako o vrchole festivalu, ja len uznávam kvalitu skladieb ako "Agent Orange", "Outbreak Of Evil" či "Nuclear Winter" a dnes konečne aj celkom solídny zvuk na hlavnom pódiu.

V roli co-headlinera sa predstavili anglickí power/speed metalisti DRAGONFORCE. Ultrarýchlej zvukovej kulise v tomto prípade velí Herman Li, výraznou aktivitou však oplývajú všetci členovia. Vadim Pružanov sa dokonca nebojí vyliezť spoza klávesov a šaškovať vpredu na prenosný keyboard à la Michal David. Špeciálnu pochvalu si zaslúži Alessio Garavello, ktorý nie je členom kapely, iba zaskakuje za indisponovaného Marca Hudson. Hudobne dosť prešpekulovaná hudba, na môj vkus až priveľa priestoru pre sóla. V setliste zazneli veci ako "My Spirit Will Go On", "Heroes Of Our Time", "Valley Of The Damned", ale aj "Ring Of Fire", pôvodne od MERLE KILGORE.

Headliner festivalu sa symbolicky predstavil až na záver. CHILDREN OF BODOM, stálica fínskej melodic všemetalovej scény, dorazili na scénu s takmer polhodinovým meškaním, za čo sa však frontman Alexi Laiho ospravedlnil. Dnes to bol od jeho družiny lepší priemer. Pred vystúpením sa zrejme chľastalo len mierne, inštrumentálne výkony boli teda viac-menej OK, dokonca aj od Alexiho, ktorý má ako hlavná gitara/hlavný vokál najviac práce. Dnes však musel až dvakrát riešiť technický problém - výmenu gitary, v prvom prípade dokonca počas pesničky. "Childreni" na festivaloch zvyknú staviť na "best of" setlist a inak tomu nebolo ani dnes. Predstavili len dve skladby z posledného CD "I Worship Chaos" a ďalej už len klasiky z prvých piatich dosiek, pričom najviac priestoru dostal "Follow The Reaper". Menovite spomeňme napr. "Silent Night, Bodom Night", "Everytime I Die", "Lake Bodom", "In Your Face" či "Hate Crew Deathroll". Milo prekvapilo i zaradenie "Children Of Decadence" a "Trashed, Lost & Strungout". Fíni ponúkli dokopy štrnásť zásekov, potvrdili pozíciu headinera, hoci v úvodných minútach som sa nemohol ubrániť pocitu, že si len prišli odmakať povinnú šichtu.

Zhrnutie:

Z usporiadateľského hľadiska mal More Than Fest 2016 až príliš mnoho nedostatkov. Iste, line-up bol zaujímavo vystavaný a až na MASTERPLAN, ktorí svoje vystúpenie zrušili pár dní pred akciou, každá kapela prišla a odohrala profesionálnu show. Ak však festival chcel pôsobiť profesionálne, mal platiacim návštevníkom priniesť aspoň štandardné podmienky. Pozitívne hodnotím, že keď už noc pred festivalom zapršalo, organizátori celkom úspešne eliminovali blato posypaním terénu slamou. V areáli sa inak príjemne vynímala socha boha Radegasta a dodávateľ onoho piva doviezol ešte jednu atrakciu, akýsi ring.
V areáli, ani v stanovom mestečku sa však nenachádzali žiadne sprchy, ani žiaden relevantný zdroj pitnej, či aspoň úžitkovej vody. Prehodiť cez plot hadicu mi príde ako výsmech fanúšikom. Tí sa sťažovali aj na nedostatok toi-toi záchodov a na neprofesionálny, ba až odstrašujúci prístup SBS.

Organizátori avizovali systém vratných kelímkov, v areáli som však žiadne nezaznamenal. Chaos nastal aj v rámci žetónov, ktorých bol prvý deň nedostatok a navyše nebolo presne stanovené, čo sa nimi môže platiť. Ceny boli na slovenské pomery veľmi prehnané, ešte aj Brutal Assault má lacnejšie pivo! Stánkov na jedlo bolo pramálo, ceny aj v tomto prípade šialené a ani výber nebol ktovieaký - ľutujem všetkých vegetariánov, ktorí sem zavítali.
Skritizovať musíme aj zvuk na hlavnom pódiu. Väčšinou sa zdal byť až príliš prebasovaný, čo mohlo byť spôsobené tým, že stejdž a tým pádom aj PA siahali príliš vysoko.
Mnohé z týchto nedostatkov sa zdajú byť nepochopiteľné, veď EPG nie sú žiadni nováčikovia a toto ani nie je prvý ročník More Than Festu. Veríme, že Ján "Amok" Poliak a jeho tím si vstúpia do svedomia, vychytajú všetky nedostatky a festival bude pokračovať na lepšej úrovni, kľudne na rovnakom mieste. Areál bol zasadený do príjemného prostredia a hoci Zvolenská Slatina nebola na akciu podobného typu pripravená (potraviny v sobotu zatvorené už o 12:00), určite by si zvykla.
Počet platiacich návštevníkov odhadujeme na maximálne 3000. Či to bolo postačujúce číslo, vedia len organizátori, ja o tom však silno pochybujem. A ktovie, možno by ich bolo viac, keby sa až počas konania festivalu nerozhodlo, že jednodňové vstupenky (aspoň na sobotu) predsalen budú v predaji.

FOTO: Imrich Pluhár