Death metaloví velikáni NILE sa po piatich rokoch vrátili na Slovensko. V rámci svojho turné Vile Nilotic Rites navštívili spomedzi mnohých európskych klubov aj bratislavský klub Randal. Doprovod im robili kapely CONFESS, VAPOR a OMOPHAGIA. 

Večer odštartovala iránska kapela CONFESS. Áno, čítate dobre! Irán je moslimská krajina, v ktorej nemá metal takmer žiadne miesto ani uznanie. Mnohé kapely čelia obvineniam alebo majú úplný zákaz činnosti, vraj kvôli protináboženským názorom. A čo viac, dvaja členovia CONFESS boli bohužiaľ aj vo väzení. Nakoniec však emigrovali do Turecka, neskôr do Nórska kde požiadali o azyl a aj vďaka tomu môžu tvoriť a koncertovať ďalej. Žánrovo spadajú pod groove/thrash metal, ale v niektorých skladbách bolo možné počuť aj prvky hardcoru. Po dvoch odohraných skladbách som rozmýšľal, na akú svetovú kapelu sa to podobalo a dospel som k záveru, že LAMB OF GOD a viacerí so mnou súhlasili. Svoju hudbu obohatili dokonca aj o techno a obsluhovač syntetizátora si plnil aj úlohu druhého speváka. Hodnotenia zopár fanúšikov boli rôzne, negatívne, pozitívne alebo neutrálne.
 

Z Iránu sme sa presunuli do Spojených štátov, z ktorých prišla druhá predkapela, a to VAPOR. V tú chvíľu si na svoje prišli milovníci thrash metalu, rýchlych riffov a headbangingu. Pod pódiom sa zbieralo čoraz viac ľudí a spevák usúdil, že už je čas aj na nejaký ten mosh pit. Zdatní metláci sa chopili príležitosti a poriadne to tam roztočili, či už mosh pitom alebo headbangingom v prvých radoch. Najviac ikonický a vďaka výzoru nezabudnuteľný bol spevák, ktorý výzorom pripomínal potomka Johna Tardyho z OBITUARY a Maxa Cavaleru zo SEPULTURY. Čírou náhodou sa na SEPULTURU podobali aj po hudobnej stránke. Nechýbali vymakané sóla, bleskové bicie a breakdowny.
 

Koncertný večer sa prehupol do druhej polovice a nastal čas na death metal. Do tanca zahrala tretia predkapela, OMOPHAGIA zo Švajčiarska. Bola to naozaj rúbanica, ktorá potešila najmä vyznávačov smrteľného kovu, teda aj mňa. Čas pre NILE sa nekompromisne blížil a OMOPHAGIA nás na to spomedzi predkapiel naladila najviac. Ich štýl by som priradil ku technickému brutal death metalu, miestami až deathcoru. Pre lepšiu predstavivosť to prirovnám ku kapelám ako napríklad BENIGHTED, ABORTED, HOUR OF PENANCE, BENEATH THE MASSACRE alebo DYSCARNATE. Najväčší borci z OMOPHAGIE boli určite spevák a bubeník. Bubeník sa výkonom a štýlom dosť priblížil k hre G. Kolliasa z NILE a spevák by si mohol podať ruku s Julienom z BENIGHTED. Z troch predkapiel hodnotím (nielen ja) práve túto ako najlepšiu.
 

Nastala chvíľa, na ktorú sa všetci tešili už niekoľko týždňov dopredu, a teda na legendárny NILE. (Ja osobne som na tento deň čakal niečo vyše štyroch rokov). NILE sú bez debaty velikáni death metalu. Ich technický death metal s prvkami arabskej ľudovej hudby, dychberúce výkony bubeníka, zručnosti a všetky nápady gitaristu Karla Sandersa z nich robia majstrov svojho remesla. NILE si svojou špecifickou a vycibrenou hudbou získavajú fanúšikov už skoro 30 rokov. 

Všetko šliapalo ako švajčiarske hodinky a s miernym oneskorením to celé vypuklo. Ešte predtým ako sa ukázali na pódiu, sme z davu počuli výkriky fanúšikov a z reprákov vychádzala príjemná, relaxačná, arabská ľudová muzika. V tom čase bola v dave najčastejšie spomínaná skladba „Kafir!“, ktorá patrí k ich najznámejším. Vtipní a alkoholom omámení fanúšikovia z nej najprv spravili kefír, neskôr to povýšili na bryndzu, žinčicu alebo Acidko. Myslím, že keby to NILE počuli a rozumeli by, určite by ich to pobavilo tiež. Svoj set odštartovali skladbou „Sacrifice Unto Sebek“, ktorá spolu s „Kafir!“ patrí k tým najznámejším. Fanúšikovia už boli v siedmom nebi a mali úsmev na tvári, lebo to bolo proste nádherné. Neskôr zaznela už mnohokrát spomínaná skladba „Kafir!“, ktorá obsahuje pasáže z islamskej modlitby azán, ktorú je možné počuť aj v mešitách. Po nej nasledovali 3 pomerne nové skladby – „Vile Nilotic Rites“ z albumu nesúceho rovnaký názov, „Call to Destruction“ a „In the Name of Amun“. Ľuďom už začínalo harašiť (v dobrom slova zmysle) a aj napriek tlačenici, ktorá tam bola, sa strhol circle pit.
 

Niektorí skončili na zemi, iní leteli aj meter dozadu. Počas ďalších skladieb sa to tam trošku upokojilo, ale nie úplne. My, ktorí nie sme takí divokí a vieme sa baviť aj bez pohybu, sme si namiesto úplného užívania kapely museli dávať pozor a vyhýbať sa akčným fanúšikom. Ja osobne mám mosh pity rád až do chvíle, pokiaľ nie som v ich blízkosti. Mám pocit, že ľudia okolo mňa to brali tak isto. V tejto atmosfére to pokračovalo až do konca, kedy odzneli aj dve staršie skladby z albumu „Annihilation of the Wicked“ („Lashed to the Slave Stick“ a „Sacrifice Unto Sebek“),  „Sarcophagus“ z tretieho počinu „In Their Darkened Shrines“, ďalej „Long Shadows of Dread“ z najnovšieho albumu a na záver odznela stará vykopávka „Black Seeds of Vengeance“. V roku 2007 vydali album „Ithyphallic“ a celkom ma mrzelo, že práve z neho neodznela ani jedna skladba. Aj napriek tomu to bolo proste fantastické vystúpenie, z ktorého naskakovali zimomriavky a pôžitok v našich metalových srdciach bol na najvyššej úrovni. NILE je kapela, ktorú človek buď miluje alebo iba akceptuje ako mnohé iné. Takmer všetci ľudia, ktorí na koncert prišli, spadali do prvej kategórie. Interakcia kapely a fanúšikov bola veľmi silná. Kapela si už prešla viacerými zmenami v zostave, ale mozog a líder skupiny Karl Sanders je stále jej súčasťou, nestarne a ohuruje davy. Najviac nadprirodzené výkony alias guľometné paľby podáva bubeník George Kollias, ktorý je majstrom svojho remesla a ikonou všetkých death metalových bicmenov, ktorí preferujú blast beaty. 

Suma sumárum: Koncert prebehol bez problémov, všetko bolo tip top, fanúšikovia boli veľmi dobre oboznámení s tvorbou NILE, čo ich určite potešilo a snáď budú mať chuť a dôvod sa sem vrátiť. Oceniť určite treba aj zástup mladej generácie na koncerte, ktorá už pred koncertom kupovala merch NILE. Výhodou Randalu je aj to, že je možnosť pokecať a odfotiť sa s danou kapelou, keďže backstage má len jednu cestu von, a to priamo cez klub. Účasť bola slušná, cca. 200 platiacich.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Loud Farm Booking.

FOTO: Martin Mayer