Návrat progresívnych majstrov OPETH do Prahy bol jedným z mnohých koncertov, ktoré museli organizátori niekoľkokrát preplánovať. Dátum 19.9. 2022 svietil v našom kalendári ukrutne dlho, no napokon sa ukázal byť definitívny. Dnes už legendárna švédska formácia konečne vyrazila na európske cesty a naša redakcia bola pri tom.

Je to už osem rokov, čo sa moji kolegovia tiesnili na OPETH vo vtedy prepchatom klube Roxy. Preto som rád, že súčasný promoter „siahol“ po o čosi väčšej hale Forum Karlín.
Jedinou predkapelou pondelkového večera, a tiež celého turné, boli Islanďania reagujúci na meno The VINTAGE CARAVAN, ktorí to na pódiu odpálili presne od 19:45. Trojica sa prezentuje stoner rockom s výrazne progresívnymi tendenciami, čím zjavne korešponduje s hudobným vkusom istého pána Åkerfeldta. Inštrumentálne sú to hráči na vysokej úrovni; zaujal ma najmä gitarista, ktorého prepracované sóla boli pastvou pre oči. S vokálmi mu pomáhali zvyšní dvaja kolegovia, a výsledkom boli častokrát až trojhlasy. Kapela predstavila tri ukážky z aktuálnej dosky "Monuments", k tomu pridala pár starších zásekov. Zvuk bol viac než dobrý, ale žiaľ, celkové vyznenie predvedenej produkcie ma príliš neohúrilo. A popravde, bol som rád, keď konečne nastal koniec.
 

Floating on mist, Crept up the caverns of my brain

Čakanie na príchod hlavných hviezd bolo nekonečne dlhé, všetko však išlo podľa plánu. Krátko po 21:00 svetlá v sále zhasli a za tónov intra sa OPETH predsalen dovalili na scénu. Na začiatok sme obdržali hneď dva kúsky zo stále posledného, no už trochu neaktuálneho diela "In Cauda Venenum". Zaujíma vás, v ktorej reči sa ich Mikael Åkerfeldt rozhodol odspievať? Áno, zvolil si rodnú švédčinu a práve v tejto verzii vyzneli jeho vokály obzvlášť zaujímavo. Kým úvodná "Svekets Prins" sa zdala byť len do počtu, následná "Hjärtat Vet vad Handen Gör" už pôsobila hitovejším dojmom a publikum sa pomaly začalo zobúdzať.

A pri Mikaelovi ešte zostaneme; je to predsa frontman, líder a mozog celej bandy. Dnes sa nám predstavil v slušivom klobúku a saku, prezentoval sa precíznou gitarovou hrou i vkusnými čistými vokálmi. V štyroch skladbách sa odhodlal aj na growling, ktorý síce nebol tak mohutný ako v minulosti, no buďme radi, že ho jeho majiteľ je stále ochotný používať. Medzi skladbami bol pán vedúci už tradične komunikatívny, dokonca reagoval na dotazy fanúšikov a bavil ich svojimi vtipnými príhovormi. Napríklad o tom, ako vyrastal na death/blackovej scéne, kde bolo absolútne zakázané byť šťastný. Alebo o samotnej tvorbe hudby: „My väčšinu času ani nevieme, čo robíme.“

Špeciálne predstavil nového bubeníka Waltteri Väyrynena (ex-PARADISE LOST), ktorý sa vraj už na prvej skúške naučil celý koncertný program. A my už vieme, že tento mladý Fín bol pre kapelu správnou voľbou - celé vystúpenie totiž odohral bez viditeľného zaváhania a do zostavy, zdá sa, perfektne zapadol. Aby nie, keď má pred sebou oporu v podobe skúsených muzikantov.
Napríklad kučeravého Fredrika Åkessona, ktorý predviedol technicky vyšperkovanú hru, k tomu si zobral na starosť väčšinu sól a tiež stíhal doprovodné spevy, pričom tie zneli mimoriadne čisto. Podobnú úlohu „backing“ vokalistu obstaráva klávesák Joakim Svalberg, vzadu priam obklopený syntezátormi, mellotronom a inými obdobnými nástrojmi, ktoré náležite využil. Nenápadný basák Martín Méndez je už definitívne ostrihaný, ale hrubé struny naďalej ovláda s veľkým prehľadom, a pre OPETH je nenahraditeľnou personou.
 

Åkerfeldtovci sú známi svojimi plynulými prechodmi z tvrdých pasáží do odpočinkových momentov, a táto súhra motívov fungovala i naživo. Žánrové rozpätie setlistu bolo pomerne pestré. Jednak zazneli tri ukážky zo spomínanej dosky "In Cauda Venenum", takže zostal rozumný priestor na časy minulé. Je fajn, že kapela behom rokov obmieňa skladby a nebojí sa naživo zahrať aj menej známe, takmer až experimentálne kusy. Za všetko hovorí bizarná "Moon Above, Sun Below", či prídavková "Sorceress". Lahodné chvíle nám pripravili "Nepenthe" a jeden z vrcholov večera v podobe "Hope Leaves". Fredrik doň v závere pridal exkluzívne vlastné sólo, ktoré na CD nenájdete. Mrzí ma, že nezaznelo nič z prvých štyroch albumov. Starú éru tak reprezentovali aspoň "The Leper Affinity", "The Lotus Eater", "Harlequin Forest", ako aj mohutný záver v podobe "Deliverance". Keď si zrátame ich celkovú dĺžku, bola to dôstojná porcia progresívneho deathu… a nielen neho.

Sečteno a podtrženo:
Dve hodiny v spoločnosti švédskych náladotvorcov ubehli ako voda. Forum Karlín s kapacitou 3000 ľudí síce ani zďaleka nebol zaplnený, vďačné publikum bolo však dostatočne hlasné, kapelu mohutne podporovalo a tá bola viditeľne spokojná. Záverečné ďakovačky z oboch strán potvrdili, že OPETH majú v našich končinách silnú fanúšikovskú základňu, a ich návrat do Prahy bol pre mnohých z nás malým splneným snom. Žeby jasný adept na klubový koncert roka? Tak to si píšte!

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Octopus Promotion.

FOTO: Kristýna S. / KupferKris_Foto