Koncom mája tohto roku vydali OPETH už svoj deviaty štúdiový album. Táto švédska úderka je dobre známa svojou originalitou, na ktorej si aj patrične zakladá. Neobmedzovať sa, nesnažiť sa zapadať do škatuliek... Viac už prezradí frontman Mikael Åkerfeldt.

"Watershed" je veľmi kompaktným dielom. Čo ty na to?
Ja neviem. Myslím, že áno. Určite ide o ucelený album. Nemohol by som vybrať jednu jedinú skladbu, ktorá by album reprezentovala. Sú od seba veľmi odlišné. Nie je to však koncepčná nahrávka alebo také niečo. Ale áno, povedal by som, že album sa ti môže páčiť hlavne ako celok. A nemôžeš vybrať jednu zásadnú skladbu. Všetky sú zásadné. 

Takže s výsledkom si spokojný.
Každý z našich albumov nás posunul o niečo vpred. Viem, že nepredáme milióny kópií a nebudeme sa búchať do pŕs, akí sme dobrí, alebo čo. Chceme dať len ľuďom najavo, že nie sme iba partia starcov, ktorá sa zo svojej ďalšej tvorby snaží rýchlo vytrieskať nejaké chechtáky. Myslím, že "Watershed" znie vzrušujúco. 

Rozhodne však nie je jednoduchou záležitosťou. 
Rozmýšľal som o tom, že je natoľko komplikovaný, že mladší poslucháči ho snáď ani nepochopia. Ale možno si ľudia povedia - nerozumiem mu, tak si ho vypočujem ešte raz... Pokiaľ si nepovedia, že je to úplná sračka, je všetko dobré (smiech). Nuž, "Watershed" určite potrebuje niekoľko vypočutí. Vždy sa však trochu bojím, ako novinku ľudia príjmu. 

Údajne si všetky texty napísal za jednu jedinú noc. Je to pravda?
Áno, mal som úplne jasnú predstavu, o čom chcem písať, takže mi písanie išlo veľmi rýchlo. Bolo to mimochodom strašne jednoduché. Boli sme vtedy v štúdiu a ja som povedal chalanom: „Tak, pokojne môžete ísť domov spať, ja ostanem hore a napíšem nejaké texty.“ Na druhé ráno som mal hotových šesť skladieb. Nerátam "Coil", tá bola hotová už na deme. Za jedinú noc som vlastne spravil takmer všetko, nielen texty. Deathmetalové vokály dokážem zakomponovať do hudby veľmi rýchlo, viem totiž, kde by mi to rytmicky najlepšie sedelo. Čisté vokály boli už na deme, takže som mal hotové rytmy a vokálne linky. A potom mi už museli do všetkého zapadnúť len slová. Ale to bolo ľahké. Okrem toho - nahrávania albumov v minulosti sa niekedy blížili k hororu, ale toto bola sranda. Boli sme si totiž všetkým istí oveľa viac, než to bolo v minulosti. Keď sme napríklad robili dvojalbum, po opustení štúdia sme ani poriadne netušili, o čom vlastne je. 

Nový album začína pomalou, pokojnou skladbou "Coil", čo je dosť zaujímavé, väčšina kapiel na začiatok umiestňuje nejakú poriadnu vypaľovačku.
Áno, myslím že je to pre metalovú kapelu dosť neortodoxné. Väčšinou chceš prísť už zo začiatku s totálnou peckou, ktorá poslucháčovi úplne odpáli hlavu. Ale toto je skladba, ktorá by medzi tými ostatnými zapadla, stratila by sa. A zároveň vtiahne poslucháča do deja. Keď začne druhá skladba, nezáleží na tom, či si metalista alebo nie. Proste si tam. Mne sa páči to vtiahnutie do albumu. Je to pekný začiatok. 

Vraj nemáš rád označenie metalista.
Nerád by som sa na nás díval ako na metalových hudobníkov. Sme jednoducho hudobníci. Steve Wilson z Porcupine Tree mi nedávno povedal: „Myslím, že nový album je tým najlepším, čo ste zatiaľ stvorili! Nie ste už len metalovou kapelou, ste proste OPETH!“ No a toto sa mi veľmi páčilo. 

Album "Ghost Reveries" ste taktiež ukončili pomalou skladbou "Isolation Years". Je to teda akýsi akustický mostík medzi dvoma albumami. 
Áno, také niečo. Ale vôbec sme to neplánovali. Prišlo to tak nejako prirodzene. S každým albumom sa snažíme vytvoriť niečo nové. Niektoré skupiny sa radi vracajú k svojim koreňom, my síce chceme zachovať špecifické znaky kapely, no ide nám o nový štart s každým novým albumom. Nesnažíme sa robiť podobné albumy, no máme svoj štýl. Nechcem však, aby sme stáli na jednom mieste. Ja túžim búrať hranice. Niekedy sa v recenziách dočítam, že hráme stále dookola to isté a to teda dosť zamrzí. Personálne zmeny, neprajníci, ľudia, ktorí tvrdili, že to nebude stáť za nič, všetko ma to trápilo. 

Akustické pasáže majú tak trochu orientálny nádych... 
Áno, no ak mám byť úprimný, tradičnej hudbe Blízkeho východu neholdujem. Avšak napriek tomu niektoré moje obľúbené albumy ako "Led Zeppelin III", alebo pár vecí od RAINBOW, majú takýto orientálny nádych a to sa mi naozaj páči. Myslím, že vlastne ma ich tvorba v týchto veciach aj inšpirovala. A vždy to tak bolo, len som sa ich bál používať vo väčšej miere. 

Keď už si spomínal tie personálne zmeny, fanúšikovia sa vraj obávali najhoršieho, keď z kapely odišiel Peter Lindgren. Mohol by si sa ešte k týmto udalostiam vrátiť?
Aby som bol úprimný, tento krok som aj očakával. Keď sme nahrávali album "Deliverance", na niekoľko dní zmizol niekam za zábavou a ja som trčal v štúdiu sám. Na "Damnation" potom pracoval skôr ako môj asistent než ako plnohodnotný člen kapely. Snáď to bola moja vina. Všetko som hnal, možno som sa príliš ponáhľal. Paradoxne je niekedy ťažké nájsť spoločnú reč s niekým, s kým si stále ako s úplne cudzím človekom. Na turné sme sa rozprávali ešte tak o tom, či je pivo dostatočne vychladené alebo či sme dosť opití. Myslím, že si medzi nami pripadal ako úplný cudzinec a pýtal sa sám seba, čo tu vlastne robí. Mal titul z fyziky aj literatúry a keď sme sa vrátili z turné ku "Ghost Reveries", jednoducho si našiel robotu. Myslím, že toho všetkého mal dosť. Mal manželku a okrem hudby aj mnoho iných záujmov. Kreatívna stránka hudby ho už nebavila. Viem, že hudbu má dodnes rád, ale venuje sa iným veciam. Je to lepšie pre kapelu aj pre neho, Nechcem spolupracovať s ľuďmi, ktorí nie sú na rovnakej vlnovej dĺžke ako my. Sme partia chlapíkov, ktorí jednoducho milujú, keď môžu hrať. Nemáme nič iné. 

Ostali ste priateľmi?
No myslím, že tento krok naše priateľstvo zachránil a ostalo nedotknuté. Vyzerá byť šťastný. Aj keď ja som z jeho odchodu bol zničený. Nemám rád personálne zmeny, ale aj také veci sa stávajú a musíme sa dívať dopredu. 

A ako ste prišli k Fredrikovi?
S Fredrikom sme priatelia už niekoľko rokov. Vedel som, že je skvelý gitarista, vo Švédsku je celkom známy. Poznal som jeho predošlé kapely. Keď som sa s ním zoznámil, hral v TIAMAT. Potom prešiel k ARCH ENEMY. V OPETH si túžil zahrať už dlhšiu dobu, takže toto bola perfektná príležitosť. Bol to jediný človek, ktorého som požiadal, aby sa k nám pridal, keď Peter odišiel. 

Na záver by som sa vrátila k novému albumu. Mohol by si nám povedať niečo o výjave, ktorý zdobí obal?
Chcel som obrázok, ktorý by vyjadroval úplnú izoláciu a chcel som, aby bol dostatočne temný. To je ale vlastne u nás celkom bežné. No tentokrát obsahuje mnoho skrytých významov a odkazov. Dosť dlho sme vyberali ten správny obal, pretože náš „dvorný umelec“ Travis Smith nám poslal naozaj neskutočné množstvo nápadov a bolo ťažké vybrať len jeden. Chceli sme do toho dať aj akýsi nádych sedemdesiatych rokov. A myslím, že keď sa na ten obrázok ľudia zadívajú, povedia si - toto je určite album od OPETH, aj keby na ňom nebolo naše logo. Pekne zapadol k našim predchádzajúcim dielam.