Tento rok  priniesol pamätníkom zlatých osemdesiatych rokov takú retro nakladačku,  ktorá sa rozdýchava dosť ťažko. Najprv to boli nezabudnuteľné kúsky od pozostalých z DEATHu, o pár mesiacov sa tu obtreli  ONSLAUGHT, nechýbali už zabudnutí  NECRONOMICON a na  koniec roka nás poctili svojou návštevou samotní POSSESSED.

Deň „posadnutých“ padol na svätého Mikuláša, ktorý otvoril pekelné dvere Collossea, aby do čižiem všetkých dobrých detí nasypal 5 odtieňov čiernej.

COLD RAVEN to celé spustili a vyrútili sa ako zafúľaní chlapi od strojov po šichte, aby v prítmí čiernych sviečok odriekali svoju omšu do prázdneho Colla. Nemali to vôbec ľahké, lebo ani zvuk, ani svetlo, a ani ovečky ešte  neboli na svojom mieste. Odbúchali si svojich šesť pripravených ponurých modlitieb a zaliezli späť, odkiaľ prišli. Nebolo to nič svetoborné, takže kto dobehol neskoro, nemusel si biť makovicu, že  niečo prepískol.

FROM HELL, tak to bol iný preplesk. Na poste vedúceho niečo ako Flea z RHCP s príčeskom, svietiacimi šošovkami  a wrestlingovým výzorom. Nasadenie spomínaného pána bolo obdivuhodné, hudba však už menej. Tematicky sa točili okolo apokalyptických momentov neživých spoluobčanov. Štýlovo boli na pomedzí heavíku a thrashu s občasnou melodickou vsuvkou. Podstatné je, že bol na nich podstatne lepší pohľad, ako na združenie pred nimi.

 S ABSU prišla konečne do podzemie aj razancia, rýchlosť a v neposlednom rade zjav počúvajúci na meno Proscriptor, ktorý v prvej polke setu obsluhoval aj bicie aj spev. Jeho prejav pripomínal kazateľa s reumatickými bolesťami, ktoré mu krútia končatiny neovládateľnou silou. S outfitmi krotiteľov zúrivých psov predvádzali zbesilé predstavenie na pomedzí zúfalosti a šialenstva s parádne plechovými bicími, na ktoré som si postupom času tak zvykol, až som ich pri ďalších účinkujúcich postrádal. Nepostrádal by som však trocha menej teatrálnosti, no pre mnohých to bola aj tak  ABSU - lútna pecka večera.

BELPHEGOR na seba v šatni vykydali všetok kečup, ktorý ukradli z protiľahlého bufetu, aby sa celý program tvárili neúprosne až zákerne kruto, že aj mlieko by pri nich vykyslo. Trocha vonných sviečok, organy zo samplov, rozvešané kosti zvierat na stojanoch a atmosféra temna bola na svete. (Sloboda zvierat by na nich určite mala zopár otázok). Vrenie pod pódiom na seba nenechalo dlho čakať a sála sa okamžite zaplnila rukami symbolizujúcimi parohy. Kostoly v blízkosti kolesa sa triasli v základoch keď Hel(l)mut, na krku s obrovským šperkom  s Ježišom, ktorý skáče rybičku do vody,  spustil svoje čertovské litánie a svojím  neľudským kukučom prevracal oči, že mu bolo vidno len bielka. Ovácie boli celoplošné a obermajster  sa ani nesnažil skrývať svoje nadšenie, dokonca v slabej chvíli sa mu kútiky úst zdvihli a tým odporným chrčiacim hlasom vylúdil tri čarovné slová: „aj lavjuu Slovakia“. Myslím si, že keď ich tu vietor zaveje do tretice, prídu ako hlavní vlajkonosiči.

Trochu sme pred setom POSSESSED rozvírili debatu o tom, ako by mali znieť, veď v čase vzniku ich kultových opusov v osemdesiatych rokoch sa zvuk dodatočne neupravoval a niektoré nahrávky z toho obdobia môžu súčasnému uchu prísť komické až amatérske.

Všetky pochybnosti a špekulácie boli vyvrátené a zakopané šesť stôp hlboko, keď sa na pódium vrútil Jeff na pos(sess)ede s pekelnými kolesami, obkolesený troma chlapíkmi s vybíjanými chráničmi rúk, bez ktorých sa niekedy nechodilo ani na toaletu. Spustili neúprosnú lekciu starej školy, ktorá pri svojom narodení znela ako z inej planéty a pri jej počúvaní sme ani nedýchali. Teraz však, aj keď to malo v sebe čosi z minulosti,  vďaka technike to našťastie neznelo smiešne. Bol to mix, ktorý neurazil zástancov ani jedného tábora. Znelo to staro, špinavo, ale zároveň technicky a aj  prekvapivo sviežo.

Aj keď mal Jeff obmedzený pohyb, predstavenie si užíval plnými priehrštiami . Skladba čo skladba  je odmenená aplauzom, každý sa chcel dotknúť legendy aspoň končekmi prstov a chlap uväznený na vozíku  sa búcha do hrude a ďakovačky nemajú konca. Je obdivuhodné, že sa vzoprel nevôli osudu a vyrovnáva sa s tým po svojom. Klobúk dolu pred takým prístupom.

Ďalší skvelý večer splnených želaní sa skončil, aby dal priestor nasledujúcej klasike. Už v januári si na nás totiž brúsia nože mäsiari z Destruction. 

Foto: Laci Schürger