Ďalšia epizóda z radu nekonečnej ságy „Pre pamätníkov“ k nám priviala asi najznámejšiu balkánsku štvorku s ľubozvučným názvom ROTTING CHRIST, ktorej sa onoho času zľakol aj samotný ryšavý pes Dave Mustaine, keď odmietol vystupovať na jednom pódiu s týmito vyvrheľmi.

Našťastie, chlapci z DARKTIMES netrpia podobnými deviáciami a veľmi radi sa postarali o podkúrenie pred setom legendy.  Ako už k ich dobrým zvykom patrí, okorenili všetko kôpkou lebiek, nasvietili sa hŕbou  sviečok, poriadne sa namazali novým vojnovým náterom a spustili zmes severským lesom zaváňajúcim black metalom, s detailom pre melódiu, dravosť, ale aj ponurosť, kde si to tempo skladieb práve vyžadovalo. K tomu si domyslite dokonalý zvuk Collossea a začnite ľutovať svoju neúčasť. Fajnučký začiatok, s ktorým musel byť každý, kto mal hoci len jeden sluchovod, spokojný.

Na príchod gréckej delegácie sme v Košiciach museli čakať dobrých šesť rokov, ale stálo to za to. ROTTING CHRIST prišli posilnení metaxou, čerstvou doskou a v neposlednom rade mladou krvou po frontmanových krídlach. Dvaja vyšportovaní mladíci, ako nejakí grécki zápasníci dokonale zapadli do kolosu kočírovaného bratmi Tolisovcami a boli pastvou nielen pre oko, ale aj pre ucho. Nové tváre na poste gitary a basy neboli len do počtu, ale masívne sprevádzali šéfa, kde im bolo dovolené a k spevu nabádali aj nadšené publikum a to s radosťou kontrovalo.

Vierozvestec Sakis so skobou medzi očami pôsobil veľmi príjemne, kultivovane ako by to ani nebol bohorúhačský sviatok. Spev aj pohybové kreácie boli nerušivé, niekedy trocha komické, t.j. trio gitaristov zalomené do predklonu, ako vzduchovka, súťažilo, komu prvému odpadne hlava. Sakisov hlas gradoval hlavne pri hymnických kúskov, ktorých bolo neúrekom. Themis, ukrytý ako poklad za vercajgom s blanami nezaostával a prežíval celú šouku so zavretými očami, akoby lietal v inej dimenzii. Občas ich otvoril, aby si sosol z fľaše a neprivodil si dehydratáciu. Pochopiteľne, lialo sa z neho najviac.

Hracia listina sa točila hlavne okolo minuloročného prírastku „Rituals“, ktorú Aténčania občas okorenili nejakou rýchlejšou vecičkou staršieho dáta zo svojej nekonečnej studnice. Overené veci odštartovali ľudí k pohybovým výpadom, no pri pomalšom tempe sa to opäť ukľudnilo. Takto v striedavom tempe to zbehlo neuveriteľne rýchlo a tak ako grécki polobohovia, aj ich poddaní prekypovali nadšením. Len škoda, že si  ten večer našlo cestu do klubu pomerne málo fanúšikov. Tým, ktorí naopak dobehli, to len vyhovovalo, lebo aj po predstavení si veselo odchytili svojich hrdinov z pódia a tí im vďačne pózovali, či podpisovali, čo bolo po ruke.

Tak toto vám grécky týždeň v Lidli nedá.