Novinka francúzskej šestice Adagio je pozoruhodným zjavom. Termín „adagio“ síce v hudobnej terminológii znamená spomalenie tempa, ale na pôvodný význam uvedeného pojmu môžete v tomto prípade úplne zabudnúť. Podľa informácií v booklete by mal poslucháč očakávať power metal, ktorý znie tvrdšie ako je v mainstreamovom power metale zvykom. A verte, že to nie sú plané sľuby. V prvých minútach som dokonca ostal naozaj zmätený, či som sa nepomýlil a nevložil do prehrávača nejaké iné CD. Predsa len, čakal som tradíciu. Adagio ukazuje, že sa to celé dá vziať z úplne iného konca než na aký je našinec zvyknutý. Valcujúca nová vlna power metalu vám dá jasne najavo, že naivita zmizla a je nahradená dravosťou, miestami až zvláštne príjemnou krutosťou. Solídny údiv vzbudzujú občas takmer thrashmetalové riffy. Na vraj „powermetalovú“ bandu dosť nečakané. Album je ukutý z ťažkého a tvrdého kovu, no to nebráni usilovnému využívaniu kláves, ktoré dostávajú dostatok priestoru. Skladby akoby boli opradené jemnou pavučinou progresívneho metalu. Mnohé z nich sú obohatené špecifickým growlingom, a to som už vážení a milí fakt vôbec nečakal. Aby som zhrnul to najpodstatnejšie, tak „Archangels In Black“ je pestrá nahrávka. Prekvapenie tu na vás číha na každom kroku a vždy ide o prekvapenie neobyčajné. K tomu všetkému musím pochváliť sugestívnu temnejšiu, miestami hororovú atmosféru, či zaujímavý booklet. Čo dodať? Snáď len toľko, že vrelo odporúčam!