Dnešným výletom do metalovej minulosti zamierime do zeme troch koruniek, kde sa začiatkom deviatej dekády minulého storočia presadila formácia AT THE GATES. A práve táto kapela má veľkú zásluhu na rozvoji celej škandinávskej metalovej scény a dodnes platí za jedno z jej najvýznamnejších zoskupení, hoci má na konte len štyri plnohodnotné štúdiové záznamy. Nastal čas, aby sme si priblížili ich tvorbu a nahliadli do poslednej albumovej kapitoly s názvom Slaughter of the Soul. Tento počin je totiž ozajstným míľnikom metalu a bibliou jeho moderných foriem.

V roku 1995 sa AT THE GATES nachádzali vo vrcholnej forme. Za sebou mali tri úspešné albumy, ktoré, ako už bolo spomenuté, dokázali budovať a formovať základy domáceho death metalu, ale i švédskeho metalu všeobecne. Nahrávanie štvrtého albumu tak AT THE GATES zastihuje ako vyzretú a maximálne zohratú kapelu. Slaughter of the Soul predstavuje akýsi odklon od čistejšieho death metalového výrazu, pričom vstrebáva moderné thrashové prvky. Všetky postupy však fungujú vďaka chytľavým a efektívnym melódiám, navyše s hmatateľne lepším a modernejším zvukom. Necelých tridsaťpäť minút prináša to najjagavejšie z klenotnice melodického death metalu. Slaughter of the Soul zapôsobí aj s odstupom času nesmiernou charizmou, môže sa pochváliť neskutočnou energiou, pestrými a rytmicky pulzujúcimi kompozíciami, výraznými refrénmi a v neposlednom rade inštrumentálnou kvalitou, ktorá sa len tak hocikde nevidí. Skladby sú zastrešené nekompromisným štekaním frontmana Tomasa Lindberga, ktorého frázovanie je veľmi dynamické a efektné. Spoločne s Jester Race a The Gallery od známych kolegov z In Flames a Dark Tranquillity možno tento album zaradiť medzi esenciálne a učebnicové nahrávky žánru.

Playlist obsahuje hneď niekoľko znamenitých hitov na čele so singlom Blinded by Fear, ktorý sa vďaka klipu dokázal úspešne etablovať v relácii Headbangers Ball na MTV. V podstate je však jedno, či prepadnete titulke Slaughter of the Soul, či ďalším hitom ako Under a Serpent Sun, Suicide Nation, Nausea alebo iným skladbám, všetky sú príkladom obrovskej kvality a postupy, na ktorých sú vystavané, dýchajú neuveriteľnou sviežosťou a trvanlivosťou. Zimomriavky vyvoláva aj záverečné inštrumentálne outro The Flames of the End. Ide o skutočne symbolické ukončenie tohto výstavného kúsku melodického death metalu. Skalným fanúšikom kapely určite neunikol fakt, že práve názov záverečnej skladby na poslednom štúdiovom albume nesie i minuloročné spomienkové DVD.

Reunion kapely bude pokračovať aj v roku 2011 a asi je pozitívnou správou, že sa bude jednať iba o opätovné koncertné vystúpenia. Status a odkaz kapely, z ktorého dnes čerpá mnoho moderných metalcorových, ale i klasických melodic deathmetalových zoskupení, tak ostane neporušený a nedotknuteľný.