Príbeh kapely BLACK STAR RIDERS bude už asi navždy spojený s menom Philla Lynotta a kapely THIN LIZZY. Legendárny čierny Ír síce zomrel v roku 1986 na zlyhanie orgánov spôsobené dlhodobým užívaním drôg, ale záujem o jeho hudbu neutíchal a tak začali THIN LIZZY bez Lynotta od polovice 90.rokov v rôznych zostavách koncertovať po svete. Zmena prišla v roku 2012, keď sa zostava kapely tvorená spevákom Rickom Warwickom (ex-ALLMIGHTY), gitaristom Damonom Johnsonom (ex-ALICE COOPER) a Scottom Gorhamom (THIN LIZZY) rozhodla nahrať novú hudbu pod hlavičkou THIN LIZZY.  Ale THIN LIZZY rovná sa Phil Lynott, a to si uvedomovali aj vyššie zmienení hudobníci. Preto sa z mojej perspektívy správne rozhodli ukončiť obdobie THIN LIZZY hviezdneho revivalu a začali vystupovať v tej istej zostave s vlastnou tvorbou pod menom BLACK STAR RIDERS. 

Osamostatnenie sa od zavedenej značky THIN LIZZY a risk s vlastnou tvorbou sa ukazuje ako správny krok. „Heavy Fire“ je po „All Hell Breaks Loose“ (2013) a „Killer Instintc“ (2015) v poradí už tretím albumom BLACK STAR RIDERS a s veľkým potešením musím konštatovať, že každý nové dielko je lepšie ako to predtým. Dalo by sa povedať, že na „Heavy Fire“ sa kapela konečna našla a organicky prepája dedičstvo THIN LIZZY  reprezentované gitarou Gorhama s punk´n´rollovým rebelantstvom Warwicka a štipkou južanského rocku a prvkov americkej hudby od Johnsona.

„Heavy Fire“ sa svižne rozbieha tvrdou punk´n´rollovou „Heavy Fire“ doplnenou o južansky znejúce gitary, ktorá ukazuje poslucháčom, že BLACK STAR RIDERS nie je kapela zaprdených dedkov žijúcich minulosťou. Ideálny rezký štart, ktorý dobre naladí. Ďalšie dve piesne „When The Night Comes In“ a „Dancing With Wrong Girl“ zabrnkajú na nôtu THIN LIZZY, silné melodické gitarové skladby s chytľavými refrénmi podporenými hosťujúci speváčkami a pohodovou náladou. „Who Rides The Tiger“ je opäť punk´n´rollová jazda, ktorá miestami pripomenie MÖTORHEAD a poteší parádnymi sólami dvojice Gorham/Johnson. Toto počuť naživo by bol určite zážitok. S „Cold War Love“ prichádza jemné spomalenie, pretože nám kapela naservíruje príjemnú polobaladu, ktorá ukazuje nežnejšiu tvár kapely. Pieseň „Testify or Say Goodbay“ bola vybraná ako singel pre rádia a nie náhodou. BLACK STAR RIDERS sa v nej podarilo zložiť malý hit, nádherná zdvojená gitarová melódia by sa nestratila ani na klasických doskách THIN LIZZY a refrén je tiež z kategórie skvostných. Ak som doteraz nepochválil Ricka Warvicka za spev, tak teraz je ten okamih. Warwick je charizmatický spevák, ktorý v hrdle nesie podobne ako Lynott veľký cit pre nevtieravé melódie a disponuje aurou rockového básnika vydedeného zo spoločnosti. „Thinking About You Could Get Me Killed“ je ako už názov naznačuje drsná romantická skladba, ktoré strieda hypnotické pasáže s vytiahnutou basou a chytľavý refrén. „True Blue Kid“ svojou náladou zase pripomenie THIN LIZZY, pohodová skladba s chytľavým groovom a riffmi prehnanými cez wah –wah pedálik. „Ticket To Ride“ je za mňa asi najlepšou ukážkou súčasnej tvorivej formy BLACK STAR RIDERS. Parádny riff, gitary a správne chlapský bad boy text tvoria dohromady nádherne vygradovaná pieseň, ktorú ťahajú v závere hosťujúce soulové vokalistky. Človek by si povedal, že to už musí byť koniec, ale nie, ešte nás čaká posledná vec „Letting Go Of Me“, ktorá uzavrie doska v príjemnom melodickom štýle. Podľa mňa asi o „najamerickejšiu“ skladbu  s parádnym sólom a groovom, ktorý človeka motivuje do pohybu. Ak človek vlastní Deluxe edíciu „Heavy Fire“, tak sa na záver dočká ešte prídavku v podobe piesne „Fade“, ktorá je svojou náladou naozaj rozlúčková, slávnostná a v pokoji vyšumí do stratena.

BLACK STAR RIDERS sa podľa môjho názoru podarilo nahrať zatiaľ ich najlepšiu dosku. „Heavy Fire“  je plná energie, vynikajúcich piesní a špičkového muzikantstva. Oceňujem organické prepájanie dedičstva THIN LIZZY a moderných hudobných postupov. Angažovanie hosťujúcich soulových vokalistiek v niektorých piesňach dodalo doske na pestrosti a originálnosti. Skvostné gitary a sóla považujem v prípade dvojice takých skúsených gitaristov ako Gorham/Johnson za samozrejmosť. Teším sa, že na rozdiel od predchádzajúcich počinov kapely ubudlo na „Heavy Fire“ „írskych“ vplyvov, ktoré pôsobili na mňa zľahka neorganicky, keď jediným Írom v kapele je 20 rokov v Los Angeles žijúci Rick Warwick. Kapela odo mňa dostane ešte poslednú pochvalu za texty. Na prvý pohľad môžu byť plné klišé tém o rebeloch, vojne a láske, ale sedia k hudbe ako riť na šerbeľ a ladia s dedičstvom THIN LIZZY.

P.S V roku 2012 som mal tú česť vidieť poslednú koncertnú zostavu THIN LIZZY tvorenú Rickom Warwickom, gitaristom Damonom Johnsonom,  Scottom Gorhamom, basgitaristom Marcom Mendozom, bubeníkom Brianom Downeym a klávesovým hráčom  Darrenom Whartonom. O nejakých THIN LIZZY  som vtedy skoro nič nevedel, pred koncertom som si vypočul raz nejakú výberovku, uznal som, že to pôjde a ďalej sa tešil na JUDAS PRIEST. Aké bolo moje prekvapenie, keď ma 45 minútové vystúpenie THIN LIZZY absolútne uchvátilo. Doteraz som nezabudol na moment, keď na pódium nabehla kapela a všetka pozornosť sa automaticky zamerala na akéhosi dedúcha s gitarou na pravej strane pódia. Vyzeral ako frajer a aj tak hral. Scott Gorham pôsobil akoby bol stvorený pre koncertné pódia a každé jeho sóličko hypnotizovalo poslucháčov, ktorý si prišli pôvodne vytriasť hlavu na JUDAS PRIEST. Po konci koncertu som nadobudol trocha pocit, že jedným z hlavných účelov oživených THIN LIZZY a aj BLACK STAR RIDERS je aby mohol tento charizmatický americký gitarista vystupovať po svete a robiť to, na čo bol stvorený – hrať na gitaru pre ľudí. Koncert som si užil neskutočným spôsobom a v ten deň začala moja láska k írskej hardrockovej legende, k jej tvorbe a všetkému, čo s ňou súvisí.

Moje hodnotenie predchádzajúcich dosiek BSR:   All Hell Breaks Loose“ (2013) – 7/10,  „Killer Instintc“ (2015) – 8/10.