Zloba! Neuveriteľná zloba! Vlastne stále málo. Extrémne brutálne peklo! Presne takéto pocity vo mne vyvoláva debutový album CALLIGRAM. Rozhodne ten "gram" v názve je málo. Možno „tona“ by bola presnejšia.

Najskôr som zachytil klip ku skladbe "Anedonia" (má ešte označenie Part I). Už na tomto klipe je všetko divné, dievčina nakúpi v obchode, potom jej nejaký týpek pripáli cigaretu. Ona odchádza, chlapík ju dobehne a pozve na pohárik. Fajn, to sa deje, normálka. Ale napadlo by vás zobrať nevinné mladé dievča, teda aspoň tak vyzerá (aký to paradox a zvrat bude ďalej) na metalový koncert do nejakého londýnskeho pajzlu? Toto všetko sa udeje za cca tri minútky klipu, kde absolútne nič nenaznačuje, čo príde. Príhovor nejakého týpka (resp. dvoch, brazílskych reverendov, čo zháňajú a nabádajú ľudí, aby im dali peniaze na ich kostol), do toho gitara, takmer romantika pri ohni. Po príchode do baru sa hudba troška zrýchli, avšak nič nenaznačuje tomu, čo príde. Párik príde medzi ľudí čakajúcich na začiatok koncertu a spustí sa šialenstvo. Nielen hudobné, ale aj na pódiu.

Matteo Rizzardo (vokály) je ako zmyslov zbavený a mne to pripadá, že on po jednej pesničke musí týždeň regenerovať hlasivky. Ten škrek, čo zo seba dostáva, nie je snáď ani ľudský, k hudbe to však pasuje absolútne a bez neho by kapela bola polovičná. Mimochodom, ak som vyššie spomínal, že tento song začína tým, že dvaja brazílski pastori žiadajú peniaze od veriacich na kostol, tak následná hudba v podaní CALLIGRAM ich má umlčať. To nie je môj výmysel, ale slová kapely.

Naspäť ku klipu. Po chvíľke má párik očividne dosť a keď Matteo "spieva" dole hlavou, tak už je len na nich záber, ako celkom znudene sedia. Presne tak by sa tvárila tá vyššie spomínaná mladá dievčina, keby ste ju zobrali napr. na Obscene. No a ešte ZDESENE. Nechápe, čo sa deje a má dosť. Prestrih, dvojica nám odchádza. Ktorá normálna žena by po takomto zážitku išla s takýmto bláznom, čo ju zobral na takéto miesto, domov? Eva Bordoy (herečka z klipu) samozrejme áno. Koniec "Anedonia" Part I. 

Človek by čakal, že pokračovanie skladby bude mať na albume číslo vyššie ako šesť. Nie. Ako píšem, celé je to absolútne nenormálne. Takže "Vivido Perire" (Part II) figuruje na albume ako tretí. V absurdnostiach pokračujeme, párik príde do ženinho bytu, nejaký nápoj, potom sa slečna troška odviaže, pobozká dotyčného a presunú sa do obyvačky. Odtiaľto viac prezrádzať nebudem, ale nič, absolútne nič už do konca klipu normálne nie je. Tak si ho pozrite!

Je toto hudba pre úchylov, pomätencov a inú dobrú spoločnosť? Nie tak celkom. Toto je album pre niekoho, kto hľadá niečo totálne netradičné, kde asi najväčšiu zložku tvorí black metal. Alebo inak a presnejšie. Je to mix HC/punku, black metalu, alternatívy, totálnej nasratosti a zloby. A melódií.

Osem songov odškriekaných po taliansky, 35 minút a... stále ste nepustili play? Veľká chyba, pretože táto, asi by som to nazval „hudba“, vás do seba vtiahne a vypľuje po 35 minútach. Zlomeného, zničeného, avšak neuveriteľno spokojného. Jedinú výhradu mám a to je istá plytkosť v pomalších pasážach. CALLIGRAM v rýchlejších pasážach znejú naozaj neuveriteľne zversky, v tých pomalších je to troška slabšie. Ale to je naozaj len jediná výčitka, zase mať v takej intenzite celý album, asi by to bolo kontraproduktívne. Fantastický debut.