Priznám sa bez mučenia, že patrím (dovolím si povedať - asi ako väčšina fanúšikov CRADLE OF FILTH) medzi obdivovateľov klasickej éry okolo počinov "Dusk And Her Embrace" a "Cruelty And The Beast". Keď sa táto vampírska svorka okolo Daniho Filtha vytasila s albumom "Thornography", ktorý ma ani neoslovil, ani som ho asi nepochopila, takmer úplne som ich zavrhla.

Ale zvedavosť samozrejme zvíťazila a napriek tomu, že som k novinke "Godspeed On the Devil's Thunder" pristupovala so značnými predsudkami, dnes som rada, že som jej dala šancu. Síce ma neoslovila na prvé alebo druhé počutie, ale postupom času ma skutočne dostala. Už úvodná "Shat Out of Hell" je veľmi chytľavá, rýchla a zároveň atmosférická. Mnohé miesta na albume sú priam nabité emóciami, nechýbajú im výborné a  výrazné nápady a možno sa neskôr pristihnete, že si pospevujete niektoré refrény. Novinka je určite orchestránejšia ako jej predchodca "Thornography", priaznivci starej éry sa možno potešia veľkej miere použitých kláves, ktoré vynikajúco dotvárajú atmosféru.

Od heavy metalovej tváre sa neodklonili, záľuba Paula Allendera v Iron Maiden je miestami dosť evidentná, napríklad sólo v skladbe "Tragic Kingdom". Doska však obsahuje všetky poznávacie znaky CRADLE OF FILTH, ktoré na nich fanúšikovia mali radi od ich začiatkov. Odkaz na spomínané legendárne albumy je na rozdiel od posledných počinov evidentný. Treba vyzdvihnúť aj precíznu a rýchlu hru nového bubeníka Martina Škaroupku, bicie u CRADLE takto dobre nezneli od najlepších dôb Nicka Barkera.

Nečakajte nový "Dusk..." alebo "Cruelty...". To rozhodne nie. Tieto legendárne diela sa už priameho pokračovateľa nedočkajú a pri štýlovom posune celej kapely (a aj Daniho hlasiviek) také niečo ani nie je možné. Napriek tomu, zahoďte predsudky, skúste dať "Godspeed On the Devil's Thunder" šancu. Oplatí sa. Pre mňa je návratom CRADLE OF FILTH a určite najlepším albumom ich novej éry. Najpríjemnejšie a najneočakávanejšie prekvapenie tohto roka.