Axis Mundi je symbol predstavujúci os respektíve stred sveta, ktorý sa objavuje v mnohých kultúrach a náboženstvách. Má rôzne podoby ako napr. strom, hora alebo totem a prepojuje podzemskú, pozemskú a nebeskú sféru sveta. V prípade amerických DECREPIT BIRTH spája všetky elementy, ktoré možno vystopovať v ich doterajšej tvorbe. Či už je to surovosť debutu, technické vyhrávky "Diminishing Between Worlds" a vzrastajúci skladateľský kumšt "Polarity". Album čarovným spôsobom prepája atmosférické nálady, náročné hráčske výkony a poriadnu dávku brutality. Mnoho podobne ladených skupín sa predháňa v krkolomných konštrukciách a výsledok tomu občas aj odpovedá. V tomto prípade je však ich hudba jasne čitateľná a to vedia do hudby občas začleniť aj trochu disharmónie. Oproti poslednej nahrávke pribudlo omnoho viac surovejších deathových prvkov, ktorým podkuruje nekompromisný vokál Billa Robinsona. Na druhej strane musím skonštatovať, že práve jeho spev sa ako jediný v podstate nikam nevyvíja. A to nespieva vôbec zle, no k tejto hudbe by som si vedel predstaviť trochu pestrejšie vokály. Ale to je samozrejme môj uhol pohľadu a rešpektujem vkus hudobníkov.

Keď sa započúvate do jednotlivých nástrojov, zosype sa na vás neuveriteľné množstvo tónov a nebudete stíhať sledovať, čo sa deje. Inštrumentálne výkony jednotlivých hudobníkov sú dychvyrážajúce, no zároveň to má hlavu aj pätu. Nedá mi nespomenúť nováčika v zostave basgitaristu Seana Mertineza, ktorý tu predvádza neuveriteľné kúsky. Základnú kostru albumu tvorí deväť kompozícií a ťažko by som hľadal nejakého favorita. Skôr ich beriem ako celok, ktorý drží pevne pokope. Táto muzika vie poriadne nakopnúť a zároveň navodiť tajomnú atmosféru. Nepatrím medzi ortodoxných death metalistov hltajúcich obrovské kvantá tejto hudby, ale takéto lahôdky dokážem patrične oceniť. Texty piesní sú abstraktné, filozofické a narazíte v nich na množstvo hinduistických symbolov. Priznávam bez mučenia, že som mal veľký problém ich pochopiť a v tomto prípade ostávam radšej iba pri hudbe. Ako bonus nájdete na albume trojicu cover verzií od skupín METALLICA, SEPULTURA a SUFFOCATION. Viac menej ich ponechali v pôvodných verziách, čo ma trocha mrzí. Oveľa viac poteší, keď skupina vloží do novej verzie niečo typické zo svojej kuchyne. Ide zrejme o vyjadrenie úcty k svojim hudobným vzorom, na ktorých vyrastali. Obal albumu je už tradične z dielne Dana Seagravea, ktorého je asi zbytočné predstavovať.   

DECREPIT BIRTH sú kapelou, ktorá postupne piluje svoj skladateľský talent a hráčske zručnosti. Vypúšťajú nahrávky s rozvahou a dávajú väčší dôraz na kvalitu ako na kvantitu. Už teraz ich možno zaradiť do prvej ligy tohto subžánru, aj keď ich meno nie je až tak známe.