Doom metal je v rámci tvrdšej hudby považovaný skôr za žáner okrajový a neteší sa až takej priazni ako napríklad death, či black. Automaticky to platí aj o švédskej partii nešťastných duší DRACONIAN, ktorí sú takpovediac jednými z ťahúňov gothic/doomu. Koncom júna nám privodili radosť (alebo smútok?) svojim novým počinom "A Rose For The Apocalypse" a medzi fanúšikmi tak mohlo nastať ukľudnenie. Aj keď…

Už na prvé počutie je jasné, že napriek nemennej zostave sa kapela posunula o kus ďalej z temnoty. Oproti skorším albumom tu máme dielo omnoho dostupnejšie, „zadoomaní“ poslucháči boli zvyknutí na hlbšiu depresiu. DRACONIAN samozrejme vychádza z melancholickej školy - podladenie, molové akordy, precítenosť, proste náladotvorba.
Na onom CD možno nájsť viac stredne pomalých/stredne rýchlych temp, skladby sú podobne ako na predošlom "Turning Season Within" kratšie, žiadna desaťminútovka. Je ich tu dokopy deväť, na digipacku dokonca ešte o jednu viac. Prejdime k tomu hlavnému. Hlboký mužský growling Andersa Jacobssona už nie je taký dominantný, dokonca sa mi zdá, že ani taký drsný. Viac priestoru za mikrofónom dostala príťažlivá Lisa Johansson s jej čistým spevom. Ten vás chytí za srdce! Tradičné postupy skrývajú nejednu pekne spracovanú melódiu, väčšina z nich však nie je na jedno vypočutie. Ľahko zapamätateľné sú najmä tie v "Elysian Night" a "The Last Hour Of Ancient Sunlight" (k druhej menovanej vyšiel aj vkusný videoklip; najmä páni si prídu na svoje), možno tu hovoriť o skladbách s hitovejším potenciálom.

O zvuku nemusíte pochybovať - dosiahol výbornú úroveň, všetky nástroje sú rospoznateľné, gitary dunivé a svoj priestor (dobre využitý) dostali aj klávesy. Inak sa nápady trochu opakujú, je ich menej, než by sa patrilo, snáď ich títo Švédi nezačali strácať. DRACONIAN produkujú to, čo ich baví, idú si svojou vydláždenou cestou a vychádza im to. Napriek tomu nečakajte klenot z dielne MY DYING BRIDE. V horúcich letných dňoch mi ich výsledok ani nenabudil potrebnú plačlivú atmosféru, netreba sa však báť. Jeseň nám už zaklopala na dvere, na doom metal bude času dosť…