Po dvoch rokoch nám nórska skupina DROTT prináša svoj druhý album s názvom "Troll". Ide o projekt, v ktorom účinkujú Arve Isdal (ENSLAVED), Ivar Thormodsæter (ULVER) a Matias Monsen.

Novinka prirodzene rozvíja štýlové ukotvenie, ktorým sa vyznačoval debutový album "Orcus". Je to stále ten podivný avantgardný rock s psychedelickými náladami, v ktorom je možné zachytiť zvláštne prvky ich domovských skupín. Podľa promo materiálov nový album odhaľuje severské mýty a povesti, ktoré sú spájané s trollmi. No neočalávajte žiadne severské folkové prvky, ktoré by sa na prvú núkali. Presnejšie s jedinou výnimkou, ktorou je titulná skladba "Troll". Jej základom je typicky jednoduchá "odrhovačka" z ktorej je cítiť severský kolorit. No jej spracovanie je fakt zvláštne a chvíľami máte pocit, že ju hrá partia intoxikovaných intelektuálov. Ostatné skladby sa nesú v duchu podivnej zmesi psychedelického kraut rocku, temnej barovej hudby, noir jazzu a ambientu.
 

Je to v podstate dosť osobitý štýl, ktorý rozvinuli na debute. Na rozdiel od neho už nemá inštrumentálny charakter a skupina si pozvala na nahrávanie troch vokalistov. Jednak je to Kristian "Gaahl" Espedal a Lindy Fay Hella, ktorí si rozdelili vokály takmer na polovicu. V deviatej skladbe si spev zobral na plecia Herbrand Larsen, inak gitarista ENSLAVED. Ich spevy ale neplnia na nahrávke tak výraznú úlohu, na akú sme u tradičných skupín zvyknutí. Skôr len dokresľujú výslednú atmosféru albumu a fungujú ako doprovodné nástroje. Občas ich party musíte doslova loviť vo výslednom mixe, čo je naozaj zaujímavý prístup. Každopádne mňa najviac prekvapil Gaahl, ktorého prejav je miestami dosť nečakaný. Ako príklad by som uviedol skladbu "Våkenatt", v ktorej občas znie ako reinkarnovaný Bowie. Je to naozaj zvláštny druh spevu, ktorý ale skvele zapadá do ich hudby. Mimochodom, skvele by sa hodila ako soundtrack k nejakému veľmi temnému filmu.
 

Okrem klasických nástrojov ako bicie, basa, gitara a syntetizátory tu narazíte na rôzne dychové, ako aj sláčikové nástroje. Tvorba skupiny DROTT je v zásade dosť pokojná až rozvážna, no ide z nej znepokojivá atmosféra. Je to ukážka rafinovanej avantgardnej hudby, ktorej dvojníka budete hľadať ťažko. Je však určená pre dosť otvorených poslucháčov, ktorí radi hľadajú a objavujú nové podnety. A tých tu nájdete neúrekom, čo je v záplave novej hudby dosť vzácnosť.