Opus magnum. Hoci sa slová hľadajú veľmi ťažko, tieto dve, metalovou verejnosťou častokrát omieľané, najviac pasujú na začiatok príbehu o unikátnom hudobnom cisárovi a jeho druhom štúdiovom počine, ktorý nezmenil len dianie v žánri čierneho kovu. Dovolím si tvrdiť, že následky tohto zeleného chaosu sú ďaleko rozsiahlejšie.

Už pohľad na jeho booklet je fascinujúci, hoci si dodnes neviem vysvetliť, čo táto tajuplná kresba vyjadruje. Nazdávam sa však, že toto čudo musí plne korešpondovať s obsahom dnes už legendárneho albumu.
Po problémoch spojených s angažovaním sa v Inner Circle a vraždou ktorú spáchal bubeník Faust, sa Emperor dokázali zázračne zmobilizovať a nadviazali na úspešný debutový album In The Nightside Eclipse (1994). Kapela posilnila predovšetkým rytmickú sekciu, keďže prichádza famózny bubeník Trym a takisto basgitarista Alver. Inštrumentálne výkony každého zúčastneného sú aj po rokoch ukážkou absolútneho umeleckého majstrovstva.

Celý album pôsobí ako jedna mohutná zvuková stena, obsahujúca tie najrozmanitejšie noty a nuansy, ktorá sa nekompromisnevalí vpred, kde tu spomalí a vystrieda výrazy, aby mohla svojím uhrančivým pokojom očariť a podmaniť si dušu. Atmosféra, tak neskutočne okúzľujúca a veľkolepá, by sa dala neustále krájať. Jednoducho je jedným z najpodstatnejších bodov, ktorý robí tento album, tým čím je. Aj texty piesní sa vyvíjajú a postupne sa vymaňujú z prírodnej a satanskej tematiky, pričom sa do nich včleňuje viac mystických a mytologických elementov. Emperor tak dokázali jedinečne predviesť sofistikované blackmetalové umenie.

"May this night carry my will
and may these old mountains
forever remember this night.
May the forest whisper my name
and may the storm bring these words
to the end of all worlds.
May the wise moon be my witness
as I swear on my honor,
in respect of my pride and darkness itself,
that I shall rule by the blackest wisdom."

Štvorminútová tajomná introdukcia Alsvartr (The Oath) predstavuje mnohé zo zbraní cisára. Nádherne lenivé poryvy gitár, vábivo tajomný šepot, ale najmä záverečná explózia, ktorá pripraví pôdu pre mohutný nájazd Ye Entranceporium, kde sa neskutočným spôsobom uvedie Trym. Vo svojom nasadení, presnosti a pestrej škále úderov pokračuje až do konca. Minimalistické, no o to efektívnejšie klávesy sa zarývajú do mysle, no okúzľujúcim momentom je predovšetkým refrén, kde je prvýkrát uvedený ďalší tromf, ktorým je čistý vokál Ihsahna. Ten naplno vykvitne v závere tajomnej hymny Thus Spake The Nightspirit, ktorá svojim krkolomným priebehom drása nervy poslucháča a v spomínanom finále ho definitívne dostáva. To už sa dostávame k epickejšej Ensorcelled By Khaos, v ktorej môžeme obdivovať ukážkovú blackmetalovú paľbu s vládnucim škrekotom, parádne rytmické zvraty a nádherné klávesové plochy. Týmito prvkami sa môže popýšiť i nasledujúca Loss and Curse of Reverence, ktorá zaujme i akýmsi tajomným prelomom a vyvrcholí elixírom black metalovej brutality a zúrivosti. The Acclamation of Bonds je opäť najsilnejšia v použití klávesov, ktoré tu znejú neuveriteľne vášnivo a podmanivo. Podobne ako v predošlých kúskoch sa môžeme kochať maximálne dômyselnou výstavbou skladby. Všetky noty sú usporiadané tak, aby vás držali v neustálom tranze. Prichádzame však k záveru, ktorý je v znamení toho najepickejšieho a najveľkolepejšieho, čo sa na album dostalo. Hovoríme o čarokrásnej osemminútovej hymne With Strenght I Burn, v ktorej Emperor vyťahujú to najlepšie zo svojej studnice nápadov.

"Am I blessed or am I cursed by thy presence?
What is my crime, what is my deed?
Is this life my redemption?
Shall I repent or proceed?"

Najzaujímavejšia je predsa len od momentu, kedy Ihsahn opätovne volí svoj majestátny čistý vokál a postupne privádza skladbu k absolútnemu vrcholu. Tu už naozaj končia slová, jednoducho je nutné vypočuť si ju. Samothová pokojne plynúca inštrumentálna skladba The Wanderer s krásnou melancholickou melódiou, je tým najvhodnejším ukončením tohto beštiálne očarujúceho opusu.

Dokonalosť? Ak sa aj nedá dosiahnuť, určite sa dá k nej blízučko priblížiť. Presne to sa podarilo Emperor na Anthems to the Welkin at Dusk. Pre mňa jednoznačná black metalová jednotka a jeden z albumov, ktoré budú navždy patriť k absolútnym srdcovým záležitostiam.