V minulosti, keď vychádzal nový album, tak sa to človek dozvedel z nejakého magazínu, poprípade vyšiel video singel, čim nejaká kapela reprezentatívne odkomunikovala príchod nového CD. Doba sa zmenila a so sociálnymi sieťami prišli ďalšie možnosti interakcie medzi kapelami a fanúšikmi.
Evergrey sa toho zhostili v najvyššej možnej prípustnej miere (a niekedy aj prestrelili) a tak už od polovice leta aktívne niekedy aj niekoľkokrát za deň masírovali newsfeed všetkých svojich Facebook fanúšikov útržkami informácii, odpočítavaniami zverejnenia videí, trailermi a bombastickými vyhláseniami o novej tvorbe. 

Kapela v staronovej zostave (gitarista Henrik a bubeník Jonas si dali takmer 5 ročnú pauzu) sa minulým albumom Hymns for the Broken (2014) ako keby len nadýchla do novej produkčne (veľký posun po zvukovej stránke albumu a v kvalite videí) a marketingovo (ak počítam správne, tak boli tri regulárne videoklipy a aj viac ďalšej prezentácie novej tvorby) o minimálne úroveň profesionálnejšej éry. Subjektívne po obsahovej stránke album nebol až tak strhujúci a šlapajúci, ako je u kapely zvykom, no bolo už vtedy badať tendencie posunúť sa do viac neprebádaných vôd a ponúknuť o niečo (v rámci štýlových mantinelov samozrejme) odlišnejšiu hudbu ako doteraz.

Na novom albume je opäť viditeľný posun po produkčnej, aranžérskej a zvukovej stránke (v týchto aspektoch je nový album zatiaľ ich vrcholom) a aj čo sa týka obsahu kapela ponúka nielen svoje tradičné postupy, ale nebojí sa aj vychádzať zo svojej našlapanej melancholickej power (šmrcnutej progom) škatuľky, ktorú si okolo seba za roky vybudovala.

Frontman kapely Tom Englund sa síce nechal počuť, že nový album je zamýšľaný ako keby best-of prierez doterajšou tvorbou oblečený do nových songov a zvuku a do veľkej miery je to aj pravdivé, no zároveň treba dodať, že tých čerstvých nápadov a neopočúvaných postupov nie je na albume najmenej.

Na prvé počutia sa do albumu ťažšie preniká – songy sú dosť pestré a navzájom miestami až nesúrodé, avšak samé o sebe ako samostatné jednotky celkom zapamätateľné a priamočiare – jeden (My Allied Ocean) by perfektne pasoval na album Recreation Day, druhý (Passing Through) zasa sa hlási k priamočiarejšej ére Monday Morning Apocalypse, tretí (The Impossible) úzkostlivou atmosférou a náladou by kľudne mohol byť na ešte staršom prelomovom In Search of Truth a ďalšie dva (In Orbit, Storm Within)  by ste len ťažko umiestnili do doterajšej tvorby.

Ťažko tento album porovnávať s jedným konkrétnym zárezom z minulosti. Je to naozaj taký hybrid mapujúci všetky doterajšie tváre a polohy Evergrey a zároveň na niektorých miestach prinášajúci úplne iný kreatívny prístup k skladaniu.

Sú však charakteristické prvky, ktoré sa ťahajú viac-menej celou novinkou – rytmika/groove, priamočiarosť, kompaktnosť, akýsi až minimalizmus čo sa týka nápadov a dôraz na produkciu a aranže. Nehľadajte tu všade výrazne nosné postupy, komplikované štruktúry a technické gitary. Veľkú nosnú časť albumu kvalitatívne ťahá pravé dokonca aj na pomery kapely nadpriemerná kompaktná rytmika a každú chvíľu doslova vyčnievajúce a pútavé bicie, ktoré občas hrajú doslova prvé husle a aj nápadovo ako keby boli prvé zložené práve party pre bicie resp. rytmika všeobecne a až na ne sa ako keby nabaľujú gitary a ďalšie klavírne a elektronické aranže a detaily.

Subjektívne si dovolím tvrdiť, že nový album sadne najviac EG fanúšikom s otvorenou mysľou, ktorí dokážu oceniť priamočiaru jednoduchú „komerčnú“ skladbu (In Orbit, Someday, Lonely Monarch), experimentálnejší strednetempový song (Distance, Disconnect, Storm Within) ako aj temnejšiu rýchlu powermetalovú jazdu (Passing Through, My Allied Ocean).

Odporúčanie – počúvaniu albumu treba venovať nejaký čas kým sa do neho človek dostane a zorientuje. Pri niektorých songoch treba zabudnúť na to, ako vám zneli Evergrey 15 rokov dozadu a naopak pri niektorých nebudete vedieť myšlienku na starú tvorbu vytesniť z hlavy. Pevne verím, že odmenou bude o to trvanlivejší zážitok a album sa vám rýchlo neopočúva.

Poznámka na záver: Evergrey sa zastavia v októbri v rámci turné aj v Bratislave a Viedni.