Do čias rímskeho impéria a vlády cisára Nera nás svojim novým albumom "The Thirteen Years of Nero" privádza kanadská symphonic death metalová kapela EX DEO. Rímska tematika je u bandy, ktorej hlavným mozgom je Maurizio Iacono známy predovšetkým z KATAKLYSM, prezentovaná na všetkých doposiaľ vydaných albumoch a odráža sa aj na imidži jej členov.

Album nie je vynikajúci len po hudobnej stránke, ale môže byť i užitočnou lekciou z histórie. Úvodná skladba "The Fall of Claudius", ktorá začína akýmsi politickým príhovorom cisára Claudiusa vygraduje do silných a úderných riffov v podaní gitaristov Stéphana Barbea a Jeana-Françoisa Dagenaisa. Atmosféra je pochmúrnejšia, veď koniec koncov táto pieseň pojednáva o páde tohto veľkého cisára. "Imperator" je naopak novým začiatkom – začiatkom vlády cisára Nera, ktorý nikdy nemal politické ambície a túžil sa venovať umeniu. Podľa môjho názoru je táto skladba jednou z najvýraznejších z celého albumu. Refrén je enormne chytľavý a tvrdý, zároveň pôsobí veľmi grandióznym dojmom. Okrem toho je veľmi citeľná zúfalosť Nera zo svojho údelu, ktorú dokonale vyjadril Maurizio štýlom spevu v ďalších pasážach piesne.

V štvrtej skladbe v poradí, ktorá nesie názov "Boudicca (Queen of the Iceni)" nechali EX DEO priestor kanadskej speváčke Brittney Slayes z UNLEASH THE ARCHERS. Jej čisté vokály a nahovorená pasáž na konci songu priniesli do tvorby EX DEA zas čosi nového a zaujímavo kontrastujú s drsnými prvkami piesne.

Neodmysliteľným aspektom skladieb sú orchestrálne pasáže a podmazy. Na "The Thirteen Years of Nero" oslovila kapela k ich realizácii Clemensa Wijersa, ktorý je vychýrený vďaka pôsobeniu v CARACH ANGREN alebo LINDEMANN. Myslím, že lepšie si vybrať ani nemohli. Dôkazom je i skladba v polovici albumu "Trial of The Gods", ktorá je čisto orchestrálnou záležitosťou, pripomínajúcou výborný soundtrack z hry. Po intermezzu nasledujú ďalšie štyri skladby. Za zmienku určite stojí výborná "The Fiddle & The Fire" začínajúca pomalým tempom s orientálnym nádychom alebo "The Revolt of Galba", ktorá album uzatvára.

Dovolím si tvrdiť, že ide o jeden z najlepších albumov, aký EX DEO počas svojej existencie vydali. Úžasné gitarové riffy a pasáže, orchestrálne prvky vyšperkované do posledného detailu a impozantné vokály tvoria dohromady dokonalý celok so skvelou atmosférou.