Už v hodnotení minulého roka som uviedol, že ma zaujala kapelka FLAMING ROW z Nemecka s ich tretím albumom "The Pure Shine". Narazil som na ňu celkom náhodou pri skladbe "Jake's Destiny", ktorá ma prekvapila najmä svojou, takmer 15 minútovou dĺžkou. Poznáte to, pustíte začiatok, občas vata, nuda, prehodíte dve tri minútky, čo sa zmení a ak nič, tak dáte tomu ešte jednu šancu a idete na niečo iné. Pri "Jake's Destiny" to však bolo iné. Síce mužský spev ma príliš neočaril, ale ten ženský .. potom rôzne píštaľky, symfonickejšie pasáže a už to bolo. Pretočiť skladbu na začiatok a vychutnať si ju. Potom samozrejme nájsť info, že odkiaľ prišli, čo vydali a ako je možné, že som o nich doteraz asi nepočul.

FLAMING ROW pochádzajú z Nemecka a "The Pure Shine" je už tretím albumom. Na tomto najnovšom si taktiež pozvali veľmi vela spevákov, prípadne hráčov na rôzne nástroje. Poznáte napríklad cajon? Zvláštna krabička, do ktorej a búcha rukou a podľa toho vydáva zvuk. Priznám sa, že v Peru (odkiaľ tento nástroj pochádza) som to nevidel, možno som sa zle pozeral. To som troška odbočil, každopádne gajdy, rôzne píšťalky, mellotron, piano, viola, atď.. Proste mrte rôznych nástrojov a najzaujímavejšie je, že sa ich samozrejme neboja ani použiť a potom z toho vychádza naozaj veľmi pompézny a chytľavý mix progresívneho metalu (aj keď kapela nazýva svoj štýl "progresívna rocková opera"). Ak by som musel uviesť jednu jedinú kapelu, tak si predstavte NIGHTWISH okolo "Once", avšak nešli by po komerčne oveľa viac úspešnejšej linke, ale rozvinuli by svoje nápady a nebáli sa experimentovať.

Avšak s tým, ruka v ruke ide, mierna rozťahanosť celého albumu. Obsahuje len 6 skladieb a celkovo do 74minút chýba len pár desiatok sekúnd a to je už riadna porcia. Občas sa tak ocitneme v ako keby hluchšom mieste, ktoré je tam navyše. Časť z toho sa dá zvaliť na koncepciu albumu, pretože autori čerpajú z diela Stephena Kinga "The Dark Tower" (Temná veža), lenivší si môžu pozrieť rovnomenný film z roku 2017 (som barbar, viem) a časť sa možno dá pripísať mojej hudobnej nevyzretosti?! Faktom však je, že občas sa album posúva dopredu veľmi pomaly a chýba mu menšia akčnosť alebo prekvapujúci nápad. To, že kapela ich má dosť je jasné už len podľa "Jake's Destiny", ktorý ich má v sebe toľko, že iné kapely by z toho čerpali veľmi dlho. Možno to je troška chyba, pretože po hodoch obvykle nasleduje bolenie brucha.

Ja som to len trošku spomenul, tak mimochodom, ale speváci a teda aj hostia, tento album posúvajú kamsi do výšin. Nie, že by Martin a Melanie (nová speváčka) boli nebodaj zlí speváci, avšak ďalších (ak dobre rátam) 10 (!) hostí tento album naozaj po tejto stránke tak spestrí, že sa v ňom hravo stratíte. Po tejto stránke nemám FLAMING ROW a hosťom čo vytknúť. Skvelé! Naozaj mám veľmi rád, keď kapela pracuje so spevom ako s nástrojom a tak ako ani gitara zvyčajne nevydáva ten istý zvuk, tak ani tu naozaj nečakajte jednoliaty spev.

Ako som teda spomínal vyššie - progresívny metal, ktorý má v sebe veľmi veľa skvelých nápadov, ale občas je to tak trošku plné zbytočnej vaty a keby sa vypustí, tak album na mňa pôsobí oveľa kultovejšie. Takto je to "len" výborná nahrávka, ktorá, ak máte radi opisovaný druh hudby, určite chytí za srdce, pretože to sa autorom podarilo parádne. Mimochodom "The Pure Shine" je hodnotený ako najslabší album, takže ak sa niekomu zapáči, tak určite treba mrknúť aj po debute "Elinoire" a dvojke "Mirage - A Portrayal of Figures".

Na Spotify tento album však nehľadajte, kapela sa vyjadrila, že nemajú radi tento trend, kde kapela skoro nič nezarobí a veľké spoločnosti áno. Avšak na bandcampe nájdete album celý (najmä preto, že táto služba si neberie až taký profit z predaja albumu) a album vyšiel ako 2CD, kde jedno CD je normálny album a druhé CD je inštrumenálna verzia. Túto ani počuť nepotrebujem, pretože spevácky výkon všetkých zúčastnených je naozaj výborný a prečo byť o to ochudobnený.