Vegard Sverre Tveitan sa podujal na ambiciózny projekt, v ktorom spojil jeho typický progresívny metal s orchestrálnymi prvkami. Samozrejme na metalovej scéne to nie je žiadne nóvum, no zároveň je to dosť ošemetná vec. Už mnoho interpretov v týchto vodách stroskotalo pre rôzne dôvody. Či už sú to nevydarené aranžmány na silu dorábané do piesní, prípadne nevydarený zvuk a podobne. Tých dôvodov tam môže byť neúrekom a popálili sa na nich aj veľké mená ako PARADISE LOST, METALLICA či Devin Townsend. Ďalším kameňom úrazu býva samotná orchestrálna zložka, ktorú skladá niekto menej skúsený. V tomto prípade má ale IHSAHN bohaté skúsenosti ešte z čias jeho pôsobenia v skupine EMPEROR, kde s týmito prvkami pracoval.

Spomínaným nástrahám sa IHSAHN umne vyhol a vydal zaujímavý album s pútavou atmosférou a sviežimi nápadmi. Metalový základ je typický pre tohto autora a obsahuje množstvo progresívnych prvkov. Veľa autorov má pri tvorbe takejto hudby tendenciu vytvoriť priamočiare gitarové riffy, ktoré následne ozdobí majestátnymi orchestrálnymi prvkami. Na to môžete zabudnúť a trúfam si povedať, že piesne na novinke by pokojne obstáli aj obnažené. No v košatých aranžmánoch ponúkajú omnoho väčší priestor na objavovanie. Nie sú to skladby na prvý nástrel a treba im venovať istý čas. Páči sa mi na nich v prvom rade žánrová pestrosť. Od rýchlych agresívnych výpadov cez mierne psychedelické jazzom napáchnuté pasáže až po vzletné rockové skladby.
 

Celá dramaturgia je veľmi pestrá a nálady v piesňach sa často menia. V tomto smere to miestami pripomína soundtrack k nejakej dráme. Striedajú sa tu romantické jemné momenty s dramatickými až znepokojujúcimi pasážami. V istých miestach prechádzajú až do agresívnych "emperorovských" klepačiek, aby sa nálada opäť vrátila do pokojnejších vôd. Orchestrálne prvky nie sú príliš zahustené a každý nástroj tu má svoju rolu. Je počuť že Ihsahn nad celou vecou premýšľal a neprekročil únosnú mieru vo využívaní sláčikov, dychov a perkusií. To si ostatne môžete overiť na bonusovom CD, ktoré obsahuje len orchestrálnu zložku. Je pravda že táto verzia mi príde skôr ako jedno hubka, ku ktorej sa asi nebudem často vracať. Ale možno sa nájdu poslucháči, ktorí ocenia aj túto verziu a budú ju počúvať pravidelne. Ja dávam prednosť regulárnej nahrávke, v ktorej je obrovský priestor na objavovanie. V tomto smere je toto dielo naozaj obsiahle a jeho žánrová pestrosť tomu ešte pridáva.

Mojimi favoritmi sú skladby "Pilgrimage to Oblivion" "The Distance Between Us" a "At the Heart of All Things Broken". Prvá z nich ponúka extrémnejšie momenty, druhá predstavuje progresívny mix s mierne jazzovou náladou a tretia je pompézna kompozícia so skvelým čistým spevom. Okrem neho Ihsahn pomerne často používa aj svoj typický, priškrtený blackový scream.
 

Nová IHSAHNova nahrávka ponúka poslucháčovi nový pohľad na jeho progresívny metal. Orchestrálne prvky vkusne zakomponoval do svojej tvorby a zbytočne to s nimi nepreháňal. Nepôsobia len ako pozlátko a rozhodne nie sú len nejakou výplňou. Je to plnohodnotná nahrávka, ktorá ponúka poslucháčovi veľké dobrodružstvo.