Keď hudobné telesá prechádzajú výraznými zmenami, občas sa vynorí otázka či by nemali zmeniť svoj názov. V prípade IN THE WOODS… je dôvodov hneď niekoľko. Jednak si prešli štrnásťročnou pauzou, z pôvodnej zostavy ostal len bubeník a hlavne začali produkovať inú muziku. A nemám na mysli zmenu štýlu, ale skôr invenciu s akou k hudbe pristupujú. Z toho vyplýva aj dvojitý pohľad na ich novú tvorbu. Buď ju budeme hodnotiť s nastaveným zrkadlom z minulosti, alebo ho budeme ignorovať. Ja sa v tejto recenzii pokúsim o oba pohľady.

Od posledného albumu skupinu opustil jej spevák James Fogarty a nahradil ho Bernt Fjellestad. Obaja títo páni vynikajú príjemným čistým spevom a zvládajú aj jeho drsnejšie polohy. Aj preto si skupina zachovala istú kontinuitu a na "Diversum" pokračuje vo svojej ceste. Jej gro tvoria hymnické rockovo-doomové piesne zložené v konvenčných štruktúrach. V piesňach využívajú prog-rockové postupy, ktoré sú ale veľmi nenápadné a nesnažia sa o nejaké nové postupy. Dôležitým prvkom tvorby je melancholická nálada a pochmúrna atmosféra, ktorá sa tiahne nahrávkou ako červená niť.

Všetky skladby držia pevne po kope a je to naozaj kompaktné dielo. Piesne sú jednoducho vystavané a sami lezú do ucha. Kde tu vás IN THE WOODS… zatiahnu do drsnejších vôd, kde sa ich výraz trocha mení. Tie ale trvajú zväčša len chvíľu a posádka sa opäť vracia do bezpečných vôd. A v tom vidím trocha problém ich novej tvorby. Všetko to znie až príliš uhladene a na istotu, bez momentu prekvapenia. Pri jednej dvoch piesňach to ešte tak nevystreľuje, no s pribúdajúcim časom začína album trocha nudiť. Isté vybočenie zo zabehnutých koľají cítim v skladbách "The Malevolent God" a "Your Dark". Inak je to jednoliaty prúd hudby, ktorý je po technickej stránke slušne vyprodukovaný.
 

Keď porovnáme novinku s predošlou tvorbou skupiny, nevyzerá to nijak ružovo. Hudbu, ktorú tvorili na prvých troch štúdiových nahrávkach, môžeme smelo označiť ako silne progresívnu. Nezameniteľná atmosféra, psychedelické nálady, svojské postupy a výrazná originalita z týchto nahrávok priam vystreľovala. Ani s odstupom času nestrácajú nič zo svojej sviežosti a nadčasovosti. Zato "Diversum" je v tomto smere nevýrazný, ako to len ide. Akoby to bol zámer hudobníkov. A tento diametrálne odlišný prístup k tvorbe ma utvrdzuje v tom, že zmena názvu by prospela k jej lepšiemu stráveniu. IN THE WOODS… je totiž značka, ktorá nesie už spomínané parametre a kvality. Ak by som mal porovnať novinku s comebackovými albumami, tak je na úrovni prvého "Pure". Jeho pokračovanie "Cease the Day" vychádza z tejto trojice ako jasný víťaz.

Nemám pochýb, že "Diversum" si nájde svojho poslucháča, no v priamej konfrontácii s ranou tvorbou IN THE WOODS… vyznieva až banálne.