Koncepčný album? 40 minút? Jedna skladba? Máme rok 1996 a Dan Swanö nahráva geniálny "Crimson"? Nie! Máme rok 2016 a INSOMNIUM si povedali, že zopakujú trúfalý čin a nahrajú podobný epos. Hneď na začiatok musím prezradiť, že sa im to sčasti podarilo, avšak ...

Siedmy album Fínov obsahuje príbeh napísaný pánom menom Niilo Sevänen, čo je osoba obsluhujúca basu a hlasivky. Pôvodne vyšiel v roku 2007 a vyhral v tom istom a tiež v nasledujúcom roku rôzne ceny a nominácie. Takže pánko nebude úplný amatér. Dej je v skratke o Vikingoch, čo išli hľadať ostrov západne od Írska. Ak by ho niekto chcel čítať celý, určite si ho nájde aj sám. Ja sa priznám, že som dosť lenivý a tak ma tento kúsok aktuálne míňa. Príbeh je preložený do viacerých jazykov (angličtina, fínčina a nemčina) a pokiaľ si kúpite limitovanú deluxe verziu, tak dostanete k tomu dokonca nielen knižku, ale aj audio book (prečítaný autorom v angličtine). Toto sú body navyše, je samozrejmé, že okolo celej story sa točí album. Nezdá sa mi, že by akákoľvek kapela spravila až takýto krok. Pre fanúšikov určite pekný darček.

Hudobne INSOMNIUM pokračujú presne tam kde skončili s "Shadows of the Dying Sun", ak teda máte radi ich melodeath, tak si určite prídete na svoje. Ak by som mal album porovnať s vyššie menovaným "Crimson", tak "Winter's Gate" dopadne o niečo horšie. Avšak nie je sa čo čudovať, "Crimson" je metalový klenot ("Crimson II" je o niečo slabší, buďme realisti). Som si teda istý, že staručká nahrávka bude vždy nad novinkou z dielne Fínov. Absolútne hodnotenie teda nebude, aj keď vlastne to by som v čase vydania nedal ani "Crimson", vzhľadom na to, že album otestuje až čas.

40 minút rozdelených do siedmych častí, zvukovo bez výhrad - mix a záverečný mastering nerobil nikto iný ako práve Dan Swanö vo svojom Unisounde. Nemá asi zmysel rozoberať jednotlivé pasáže celého albumu, nie je to síce jednoliaty celok, pretože občas ako keby skladba skončí a pokračuje iná. Rôzna variabilita je samozrejmá, príde jeden motív, následne ho vystrieda iný a ten prvý už sa väčšinou nevráti. Čakal som trošku akčnejšiu hudbu, nachádza sa tu veľa pasáží, ktoré by zniesli až rockový album. Prvý úsek (Slaughter Moon) je z tohto pohľadu najrýchlejši, kdežto napr. The Golden Wolf je v strednej časti naozaj romantika, aj keď na obhajobu hudba korešponduje s textom. Na záver sa Insomnium pripomenie v tej rýchlejšej forme a tak časť The Final Stand ukáže, že aj Fíni to vedia poriadne roztočiť. Veľmi príjemné ukončenie. Je to v podstate 40 minút zábavy, nenudím sa, na druhej strane pokiaľ porovnávam, tak naozaj "Crimson" je o niečo zaujímavejší a musím dodať, že aj tvrdší. Niilo a spol sa so skladbami takmer až hrajú, maznajú a občas je to na škodu, pretože si to nejako neviem predstaviť naživo.

Záver teda je, že album je to vydarený. Proste melodický death s občasnými výpadmi čistého spevu alebo až takmer rozprávania. Tak by znela škatuľka a pokiaľ by som mal album porovnať napr. s AN ABSTRACT ILLUSION, tí nedávno vydali hudobne podobný album, tak musím sa priznať, že AAI sa mi o kúsok páči viac. INSOMNIUM ale samozrejme ostávajú ako jedna z top kapiel tohto štýlu. Apropo, príbeh šťastne neskončí, ak si pamätáte záverečnú scénu z filmu Stalingrad (1993, nie tú novú z roku 2013), tak záver je podobný... Ja spokojný som, ale isté sklamanie tu je, síce tých 40 minút ubehne rýchlo a príjemne, ale stále sa neviem zbaviť pocitu, že mi niečo do úplnej spokojnosti chýba.