Na to, že sa JUDAS PRIEST s nami lúčili už pred šiestimi rokmi (v rámci turné "Epitaph"), tak sa im do dôchodku akosi nechce a odvtedy stihli vydať už druhý album (celkovo osemnásty). Ich aktuálna novinka menom "Firepower" vyšla 9. marca 2018 a legendárni heavymetalisti z anglického Birminghamu ňou dokazujú, že s nimi stále treba rátať.

Album začína pekne zostra, štartujú ho dve svieže skladby - titulná "Firepower" a klipovka "Lightning Strike" - ktoré majú poslucháča nakopnúť. Prvé malé zmiernenie prichádza so štvorkou "Never The Heroes" a v podobnom duchu sa nesie "Spectre"; to sú jasné koncertné záležitosti a zároveň jedny z vrcholov dosky. Tá sa inak nesie prevažne v strednom tempe, PRIEST sa však samozrejme neboja aj spomaliť, výsledkom čoho je napr. song "Children Of The Sun", no najmä záverečná balada "Sea Of Red" s príjemným akustickým základom.
Rob Halford za mikrofónom podáva fenomenálny výkon, hoci do nejakých zásadných výšok sa nepúšťa a spieva len toľko, čo mu jeho hlas v 66. rokoch dovoľuje. Inštrumentálnej zložke velia dvaja gitaristi: Glenn Tipton, ktorého snáď netreba predstavovať a najmladší člen „Judášov“, Richie Faulkner. Obidvaja sa prezentujú variabilnou hrou, nechýba plno šťavnatých riffov, melodické vyhrávky a sóla… všetko tak, ako to máme radi. Hrubé struny neobsluhuje nik iný, než Ian Hill, ktorého prejav je už tradične nenápadný. A stálicou v zostave je i bubeník Scott Travis, ktorý je hnacím motorom zadných radov JUDAS PRIEST a už teraz sa teším, keď si jeho precíznu hru opäť vychutnám aj naživo.

Prakticky celý album sa nesie v štýle poctivého heavy metalu s perfektným zvukom, žiadne výrazné experimenty v štýle "Nostradamus" sa nekonajú. Jedinou inštrumentálkou medzi štrnástimi stopami je "Guardians" - v tomto prípade však ide „len“ o klavírnu predohru, ktorá nádherne vygraduje do nasledujúcej "Rising From Ruins". Tým pádom máme k dispozícii až trinásť plnohodnotných kompozícií, čo je veru poriadne sústo. Angličania však vedia, čo robia a ja ich kroky plne rešpektujem.

"Firepower" je až prekvapivo výborné dielo. Obsahuje síce aj niekoľko slabších, prípadne hluchších miest (možno by pomohlo ubrať z tracklistu 2-3 skladby), jeho autori si však zaslúžia absolutórium. Veď vydolovať zo seba takúto kvalitu aj po vyše 48 rokoch kariéry, to len svedčí o pravom, nefalšovanom majstrovstve.
Za mňa teda spokojnosť… Tak a teraz sú na rade IRON MAIDEN, aby opäť odpovedali na svojich starších kolegov.