Tvorba dánskeho kráľoviča má svoje unikátne čaro. Nielen že sa vyznačuje vynikajúcou hudobnou zložkou, ale má aj niečo najviac a práve tým sú KING DIAMONDove diela typické. Prepracované texty, rozprávky pre dospelých s horrorovým nádychom, pri ktorých človeku behajú zimomriavky po chrbte. Príbehy, ktoré chytia za srdce, človek nad nimi dokáže ešte dlhú dobu premýšĺať... A keď k tomu prirátame Diamondovu schopnosť vytvoriť podmanivú atmosféru a vystriedať všetky možné polohy hlasu, ktorými nás vťahuje do deja... Na prelome tisícročí vyšiel veľmi pôsobivý album "House of God". Zachytáva príbeh lásky a obety kvôli nej, avšak hlavnou dejovou líniou a myšlienkou je hľadanie zmyslu existencie, boha, avšak to sa v príbehu deje len úplnou náhodou. O to je zistenie Pravdy prekvapujúcejšie...

Príbeh začína introm, kde zlovestný hlas rozpráva dávny príbeh o Kristovi.. "Nezomrel na kríži. Mučili ho, ale prežil. preplavil sa do Južného Francúzska, kde našiel kľud. Oženil sa s Magdalénou a založil novú dynastiu. Na kopci (mieste jeho mučenia) bol postavený kostol, ktorý slúžil k uctievaniu bohov podľa vôle..." A práve okolo tohto kostola sa točí dej albumu "House of God". Hrdinom je opäť muž bez mena, do ktorého úlohy sa KING DIAMOND štylizuje. Mládenec putuje hrozným tmavým lesom a život mu zachráni krásna vlčica Angel. Po čase zisťuje, že Angel je v skutočnosti nádherná žena a zaľúbi sa do nej. Obetuje z hlbokej a úprimnej lásky svoju slobodu a podujme sa strážiť kostol miesto nej. Ona odchádza a zabúda naňho. A mladík zisťuje, aké je kostol príšerné miesto a časom nájde spomínanú pravdu... Ďalej nebudem prezrádzať, to by nebolo ono. Ale každopádne je to vcelku silný príbeh, nad ktorým som sa zamyslela a zapôsobil na mňa. Takisto aj jeho hudobná zložka.

Samozrejme, album obsahuje dosť prvkov jeho staršej tvorby, ale je dobre, že King si zachoval to, čím je typický. Intro "Upon the Cross" je skutočne mrazivé, po ňom nasledujú dve diamantovské hitovky "Trees Have Eyes" a "Follow the Wolf", v druhej spomínanej skladbe KING DIAMOND zavýja ako vlk. Neuveriteĺné, čo ten chlap dokáže so svojím hlasom stvárať. Štvrtá, titulná "House of God" je jedným z najsilnejších momentov. Pomalá, kľudná a pritom dramatická, k čomu iste prispel aj mohutný zvuk organu. "Black Devil" stojí na jednoduchom, ale silnom a hutnom riffe. Silne melodický a nákazlivý song. "Goodbye" a "Passage to Hell" sú medzihrami, pričom "Goodbye" je smutná rozlúčka s Angel a "Passage to Hell" je hrôzostrašný zostup do katakomb. Že sú skladby pestré, o tom svedčí aj "Help!!!", ktorá sa zakladá na jednoduchom bubnovom rytme v štýle AC/DC, ale napriek tomu je veľmi komplexná s mnohými vyhrávkami. Obsahuje rôznorodé melódie a dominuje jej Kingov priškrtený hlas, zúfalstvo a volanie uštvanej obeti o pomoc... Zaujímavý je koniec, nezvyklá inštrumentálka, uvoľená, kľudná a upokojujúca. A snáď aj naznačujúca určité pozitívum alebo optimizmus.

Velmi pôsobivý a prepracovaný album, z každej stránky. KING DIAMOND tak, ako ho jeho priaznivci majú radi.