Navštívili ste niekedy Budapešť? Ak nie, máte príležitosť.. a pritom budete v bezpečnom teple svojich domovov. Na KING DIAMONDa toto miesto zapôsobilo tak veľmi, že doň umiestnil príbeh svojho nového albumu. The Puppet Master vás prenesie do 18. storočia a rozpovie vám príbeh, z ktorého vám bude ešte dlho chodiť mráz po chrbte.. Príbeh plný lásky a zla, plný krvi, nenávisti a beznádeje...

Tak sa pohodlne usaďte a dokonale si vychutnajte jedno z najlepších koncepčných diel metalovej histórie, ktoré, musím prezradiť už na začiatku, sa pohybuje na špičke tvorby tohto dánskeho mága. Skutočne, text je jeden z najpozoruhodnejších aspektov albumu a povedala by som, že to je asi najúžasnejší text albumu, ktorý som kedy čítala. Na jeho pochopenie možno niekomu nebude stačiť jedno prečítanie, možno niekto v ňom bude hľadať skryté metafory, ale vážení, nie je to tak. Príbeh je presne o tom, o čom King píše. Naozaj je tak krvavý a smutný, naozaj to nie je príbeh o blúznení... Je to príbeh, podľa ktorého by sa mohla napísať tragická knižka alebo krvavý horror. Je plný paradoxov, odohráva sa na mieste, ktoré by malo byť plné čistoty a nevinnosti... v bábkovom divadle.

A čo sa týka hudobnej stránky? Nuž, mysleli sme si, že King už ničím neprekvapí .. pokiaľ sa nemýlim, ženský hlas do jeho tvorby takto určite nebol zakomponovaný. Prekvapí najmä teatrálna "Christmas", ktorú si KING DIAMOND výborne načasoval, keďže vzhľadom na čas vydania je možné, že mnohí si album našli pod stromčekom. Nahrávka je pestrá, má nádherný čistý zvuk, a Kráľ Diamant ho ako producent spolu s Andym LaRocque obliekol do moderného kabátu a aj keď samozrejme pripomína jeho dávnejšiu tvorbu, prekročil tieň 80tych rokov. Nahrávka určite nepostráda určitú agresivitu a hlavne navodí úžasnú atmosféru, u niekoho možno až strach... keď sa tak započúvate do textu, zavriete oči a razom sa ocitnete vo vianočnej chladnej a sychravej Budapešti 18. storočia.

Už prvá "Midnight" je nádherne atmosferická, s hrozivým zvukom organu a silnými LaRocqovými riffmi. Atmosféra graduje a máte pocit, že padáte do hlbín temnoty a ste stratení... Prispejú k tomu aj nevinné tóny, akoby hravé, napr. v už spomínanej pesničke "Christmas", ktoré ale napriek ich podstate zvyšujú hrozivosť... Samozrejme nechýbajú aj klasické heavy metalové sóla a už známe Kingove postupy, niekedy som mala pocit, že sa z minulých albumov už dosť opakuje... určité paralely nájdete v mnohých songoch. Ale proste, je to znova dobré. Album sa končí veľmi smutným záverom a najavo nám to dá aj jemná, smutná melódia podfarbená šepotom Nešťastného muža, ako KING DIAMOND svoju postavu nazval, a jeho lásky Victorie, čo pripomína záver na albume "House of God".

Po vydarenom "House of God" a dosť zle prijatým (ale napiek tomu kvalitným) zmŕtvychstaním "Abigail II.", ktoré veľa ľudí prehliadalo, sa toto démonické album určite presadí.