Asi úplne každý má obľúbenú kapelu, ktorá tak nejako spí. Občas možno tiež nakuknete na ich webstránku (ak nejakú majú) a vzápätí ju smutne opúšťate, lebo tam nič zaujímavé nepribudlo. Presne takto som v apríli mrkol na stránku BAL-SAGOTH, kde len tak mimochodom bola informácia o tom, že jej členovia (bez speváka) vydali nový album. Táto informácia bola pre mňa absolútna bomba a už o pár minút som počúval "Exile" od KULL.

Z pôvodnej zostavy sú tam všetci okrem Byrona Robertsa, ktorý mal na starosti spev. Z neho sa stal spisovateľ a jeho najnovší román "The Chronicles of Caylen-Tor" vyšiel v máji. Povedal som si, že toto by fungovať mohlo, predsa len Tarkan Alp síce nie je Byron, ale nemuselo by to až tak vadiť. Vec sa má tak, že kto očakáva akési pokračovanie "The Chthonic Chronicles" a teda posledného albumu pod hlavičkou BAL-SAGOTH, tak ostane trochu sklamaný.

Takmer 55 minút, 10 songov a intro. Síce v zásade všetko ostalo tam kde bolo, možno až na istú pompéznosť pri klávesových partoch, ale proste niečo mi k dokonalosti chýba. Nie, chyba nebude v speve. Naopak, táto zložka je veľmi variabilná ako ju mal v pôvodnej kapele aj Byron. Šeptanie, výkriky, blackovejší vokál, z tohto smeru tu nájdete vlastne úplne všetko. Proste postrádam istú ľahkosť, nadhľad alebo hravosť. Môžeme to nazvať ako chceme, všetko mi pripadá až príliš profesorsky zahrané a chýbajú nejaké záchytné body, na ktoré sa viete tešiť hneď po tom čo doznejú. Za xy minulých príkladov budem menovať len jeden "Blood Slakes The Sand At The Circus Maximus" z "Battle Magic". Niečo takéto mi tu troška chýba.

Netvrdím, že debutový album KULL je zlý. To ani náhodou, nebyť BAL-SAGOTH, tak určite sa pristihnem, že "Exile" hodnotím veľmi vysoko, lenže ak máte s čím porovnávať, tak je to ťažko. Priznám sa, že debutový album BA "A Black Moon Broods over Lemuria" sa mi zo všetkých pozdáva najmenej (možno aj kvôli zvuku) a ak by po podobnej krivke išli aj nasledovné albumy KULL, tak sa rozhodne treba tešiť!

Ak vám chýba BAL-SAGOTH, tak som si istý, že novinku "Exile" ste už počuli. Ak preferujete symfonickejší black metal a o KULL ste doteraz nezavadili, tak rozhodne treba! Pôvodné zoskupenie bolo originálne, KULL ide v týchto šľapajach a som si istý, že album úspešný bude a to píšem nielen preto, že nedávno vyšla správa na FB stránke o dobrom predaji a bude nasledovať aj dolis CD a aj LP vydanie.

Nemá vôbec zmysel rozoberať jednotlivé songy, "Exile" rozpráva príbeh a tak ho treba aj brať. Kto vládne angličtinou, tak sa môže pokojne začítať, pretože Tarkan sa s ním vyhral. Ak by sa medzi vami predsalen našiel človek čo tento album nezachytil a rád by skúsil niečo ako blackovejší NÚMENOR, klávesovejší HOLLENTHON, nebodaj symfonickejší SUMMONING alebo metalové časti z hudby THE MEADS OF ASPHODEL, tak "Exile" je tá správna voľba!