Po troch rokoch sa opäť o slovo hlási ostravská mlátička MALIGNANT TUMOUR, ktorá v tomto roku oslavuje už štvrťstoročie svojej existencie, počas ktorého si prešla vývojom od "patologického" grindcoru až po dnešnú heavymetalovo-crustovú melodickú podobu. A ako lepšie osláviť narodeniny spolu s fanúšikmi, než vydaním výbornej novinky? 

O obal albumu sa postaral slovenským fanúšikom dobre známy Ján Ivan, známejší ako Valér Tornád zo skupiny ČAD a na prvý pohľad zrejme drvivá väčšina ľudí nezbadá, že nejde o kresbu, ale o fotografiu miniatúrnej sošky. V tomto smere sú teda MALIGNANT TUMOUR skutočne originálni. Čo sa týka zvukovej stránky, kapela opäť vsadila na spoluprácu so známym producentom Andym Classenom (urobili tak už pri nahrávaní albumu "Earthshaker" pred 6 rokmi) a tentokrát to bol naozaj dobrý ťah, pretože album má naozaj vynikajúci zvuk a produkciu, povedala by som, že asi najlepší v doterajšej ich kariére. 

Novinka má veľmi rýchly spád, okrem titulnej "The Metallist" ani jedna zo skladieb neprekročí 4 minúty. Kapela dáva jednu hitovku za druhou, pričom niektoré z nich (hlavne v prvej polovici albumu) sú veľmi chytľavé a postačia len dve alebo tri vypočutia, aby sa vryli do hlavy. Už úvodná skladba "Fine Hellride" je veľmi nákazlivá a kľudne si ju viem predstaviť aj ako singel. Kapela pokračuje v rýchlom hitovom tempe aj ďalej, a po väčšinu albumu nedá poslucháčovi tak úplne vydýchnuť, výnimkami sú skladby "Kiss By Hammer" a "1989", nesúce sa v strednom tempe, avšak s ťažkou, drsnou atmosférou, až sa mi žiada napísať "pravou metalovou"... Znie to ako ohromné klišé, ale pasuje to ako riť na šerbeľ. Skladby sú síce trošku predvídateľné, ale fanúšik od MALIGNANT TUMOUR bude asi len ťažko čakať nejaké väčšie experimenty a o to sa kapela ani nesnaží.

Samozrejme, nevyhnem sa toľko opakovanému prirovnávaniu k MOTÖRHEAD, po ktorých zostalo po úmrtí Lemmyho prázdno... Malignantom sa podarilo nielen že vhodne, bez nejakého násilného kopírovania jednotlivých prvkov, priblížiť tvorbe tejto nesmrteľnej legendy, ale podarilo sa im zachytiť aj akéhosi hardrockového ducha. Rozhodne ich však nemôžeme nazvať ani kopírkou MOTÖRHEAD, ani ich priamymi nasledovníkmi... je tam síce cítiť ich vplyv a novinka je asi najviac hitová v diskografii MALIGNANT TUMOUR, ale toto prirovnanie by bolo až príliš zjednodušené. Na svoje si totiž prídu aj fanúšikovia o niečo tvrdších thrashmetalových legiend, prípadne tu nájdeme odkazy na old school skupiny ako DISCHARGE alebo SPEEDWOLF, avšak v oveľa melodickejšom prevedení. Malignanti teda veľmi vhodne kombinujú to naj a pritom vyslovene nekopírujú žiadnu zo spomínaných skupín. A to všetko so zmyslom pre humor, ktorý MALIGNANT TUMOUR nikdy nebol cudzí. Možno aj preto je ich "Metalista" veľmi uveriteľný a nepripomína len nejakú prázdnu metalovú pózu.