Aj keď to možno vyzeralo, že predošlý a zároveň comebackový album „Mantras“ od oživeného kultu MASTER’S HAMMER bude zrejme jednorázovým úletom, ktorý nebrali vážne ani jeho samotní tvorcovia, po vyše dvoch rokoch sa dočkávame jeho pokračovateľa. Ešteže pán Štorm ako jeho hlavný iniciátor neodletel do Južnej Indie, ale v depresívnom vidieckom zimnom opojení sa nechal uniesť svojimi vnútornými démonmi (a zrejme aj mimozemšťanmi). A keďže práve z jeho pera pochádza všetok nový materiál, album „Vracejte konve na místo” má tentokrát ucelenejšiu a jednoliatejšiu formu oproti „Mantras”, ktorý trpel akýmisi schizofrénnymi symptómami (myslené samozrejme v tom najpozitívnejšom zmysle slova) zapríčinenými autorským vkladom všetkých zúčastnených. Z pôvodnej zostavy sa na novinke totiž podieľa iba duo Storm / Necrocock (druhý menovaný bohužiaľ v ďaleko menšej miere) doplnené o bubenícku posilu Jana Kapáka (AVENGER) a istého Joe Harpera, ako príležitostného hráča na drumbľu. Extravagantné hudobné experimenty ustúpili bokom a hudba nových MH už v tomto smere nie je tak uletená a bizarná, ako v prípade „Mantras” a skôr sa vracia k tradičnému a zemitejšiemu zvuku, ktorý si kapela definovala niekedy na začiatku 90-tych rokov. Chorobné výjavy (najmä Necrocockove úchylné spevy) sú tu síce prítomné, ale v oveľa menšej miere, na strane druhej tu môžeme naďabiť na zopár nových ingrediencií, ktoré však iba jemne dokoreňujú okultnú atmosféru rozprestierajúcu sa nad celým albumom. 

Blackosh (CALES, ex-ROOT) sa tentokrát postaral o vynikajúci mastering, ktorý dodáva výslednému zvuku na vznešenosti. Toto si páni fakt zaslúžili. Album „Vracejte konve na místo” sa tvári na prvý pohľad vážnejšie (teda ak si odmyslíme ten názov a obal), cítiť z neho zatuchlý pach starých dedinských kredencov a chladný hmlistý opar nad chátrajúcimi cintorínmi. Ten (ne)typický sarkazmus odhalíte v momente, akonáhle sa ponoríte do hĺbok Štormovej lyriky. Práve ona si zasluhuje osobitnú pozornosť. A práve ona je iróniou samou o sebe a akýmsi posmechom osudu, ktorý dokonale korunuje celú podstatu albumu. Svojský nadhľad jej autora je na hudobnej scéne ojedinelý prípad, navyše keď jej forma je podaná ľudovým slovníkom starej češtiny. Tu sa klaniam. O skladateľských a pisateľských schopnostiach majstra Štorma niet najmenších pochýb. Vzhľadom k tomu, že je ale výhradným autorom všetkých skladieb, mi žiaľ celkovo príde album dosť jednofarebný a chýbajú mu výraznejšie hudobné nápady, či zmeny nálad a temp, ktoré by mohli nahrávku výrazne spestriť. Práve samotné texty tým pádom často pútajú väčšiu pozornosť a záujem, než hudba samotná. I napriek tomu tu máme ďalší originálny a nevyspytateľný zjav hodný jeho majstrov, ktorý si stále nesie potrebné a jedinečné atribúty avantgardnej ikony, akou MASTER’S HAMMER bez pochýb je.