Je vidieť, že ani posledné personálne rošády kapelou takmer vôbec neotriasli (z prapôvodnej zostavy zostal len gitarista Mircea Gabriel Eftemie) a ako by sa nechumelilo, moderní dáni ani o moc neuhli zo svojej nastolenej cesty, ktorú mierne re-definovali v roku 2006 príchodom francúzskeho speváka Guillaume Bideau. Až na isté výrazové detaily a najmä čerstvú krv v žilách sa nejedná o výrazný hudobný posun a kapela nepredkladá nič nové. Tentokrát je to však bohyňa Mnemesis, ktorá má so zdvihnutým ukazovákom upozorniť na alarmujúcu situáciu na našej planéte, dôkazom čoho sú apokalyptické a nie veľmi ružové vízie v lyrickej náplni albumu. Dôraz je analogicky kladený na atmosféru a nie moc výrazné melódie (v tom si na svojich dánskych kolegov RAUNCHY nezadajú). Evidentne aj Guillaume Bideau zapracoval na svojom hlasovom výraze, ktorým tu a tam pridá na naliehavosti najmä v explozívne vypätých refrénoch (napr. atmosférická „There’s No Tomorrow“). Do popredia sa predierajú masívne podladené (takmer „djentujúce“) gitary, ktoré sú jasným poznávacím znamením kapely a ktoré nekompromisne tlačia, až vám ide urvať hlavu.

Elektronika a klávesové plochy sa držia tentokrát viac bokom. Dlhoročný a dvorný producent Tue Madsen pozná túto zabehnutú mašinériu, ako vlastná matka svoje ratolesti a preto vytĺcť od nej sound prvotriednej kvality je jeho zárukou a vlastne aj akousi povinnosťou. Práve finálny zvuk je to, čo má tendenciu upútať pozornosť ako prvé (nazvime to zvuková prvoplánovitosť, ktorá má zalepiť oči pred obsahom) a je skutočný zaberák najmä na ušné bubienky, z čoho časom vyplynie akási sterilita. MNEMIC sonicky suverénne valcuje a devastuje – istota, na ktorú sa možno spoľahnúť. Nie je tu však nič, čo by sme už od nich nemali možnosť pocuť. Albumu neprospieva ani zistenie, že postupujúcim časom sa stáva jednoliaty (skladby skutočne začnú splývať), až začnete strácať niť a ste z toho všetkého otupený, v tom horšom prípade unavený, ba dokonca znudený. Nie som si istý, či v tom má prsty absencia výrazných nápadov, či hodne natlakovaná produkcia (a možno oboje naraz), ale výsledný pocit nikde. Od MNEMIC už zrejme nedostaneme to úžasné opojenie, ako dajme tomu svojho času pri ich debutovom albume. I keď štafetu tu už dávno prebrali iní, novinka sa stále hrdo hlási k súčasnej podobe moderného metalu a o pozíciu jej nositeľa sa (zatiaľ) nemusíme obávať.