Jedného krásneho letného večera som sa ocitol v košickom clube Collosseum na koncerte CANNIBAL CORPSE. Poviete si: „OK a čo s tým?“ Nuž, tam niekde som uzavrel dohodu o zrecenzovaní posledného albumu domácich NOMENMORTIS - navrhol mi ju samotný Martin Lukáč (ich spevák, textár a líder).
Jedna z niekdajších popredných brutal death/grind kapiel ohlásila chystaný koniec, no zároveň im vyšlo štvrté dielo, tradične stojace za pozornosť. V ponuke "Forget Arcadia" je masívna porcia ukrutností: štrnásť nových trackov plus sedem bonusov; najmä z predošlých dosiek, prípadné nevydaný materiál.

Bicie sú tu väčšinou náklepové, s dosť výrazným jedno-, respektíve dvojkopákom (ten trigger môže svojim tikaním pôsobiť pomerne rušivo), ale v podstate skoro nič nepokazili. Gitara je dosť zahuhlená, behá po hmatníku i slammuje do najhlbších polôh. Basa je slabo počuteľná, chalani túto pozíciu nemajú ani obsadenú, z pochopiteľných dôvodov však nahratá bola. Prejdime k vokálu, ktorého autor je samostatnou kapitolou našej UG-metalovej scény, a pre mňa v rámci "Mena Smrti" čerešničkou na torte. Z koncertu si Martinovo prevedenie pamätám ako jedno dlhé, stále sa nabaľujúce a opakujúce „kvíkanie“, oproti týmto skúsenostiam ale na nahrávke pôsobí priam až progresívne. Jeho texty sú špeciálna lahôdka: väčšinou dlhšie príhody (nielen) z minulosti, čo pekne dotvára dejepisársky feeling NOMENMORTIS. A hoci bolo namáhavé to odhaliť, ale Martin si všetky texty v presnom poradí aj odručal (to na našej scéne nikdy nebýva samozrejmosť).

Posledný album pánov "Nomenov" z hlavnej východniarskej bašty určite nezapadne prachom. To jediné si dovoľujem dodať na záver.