Metalový fenomén posledného desaťročia, skupina Pantera na čele s vokalistom Philom Anselmom stihla od roku 1990 až do svojho rozpadu pred dvoma rokmi vyprodukovať 6 skvelých albumov. Jeden z nich – The Great Southern Trendkill zachycuje skupinu v životnej forme, t.j. po vydaní legendárnych počinov Vulgar Display Of Power (1992) a Far Beyond Driven (1994).

TGSTK sa nesie v duchu boja proti trendom, komercii a biznisu zosobnenom v tupých tínedžeroch hltajúcich MTV a podobné shity. Sám Anselmo priznáva, že bol plný negativistických postojov, nič neriešiacej agresie a práve tieto jeho nálady sa odrážajú v textoch. Ako teda vyznieva súboj na diaľku Anselmo vs Trendshit? Jednoznačne priaznivo pre južanských metalových hrdinov.

Lepší úvod, ako nám servíruje Anselmova parta v titulnej The Great Southern Trendkill, si asi nemôžem predstaviť. Hyper-brutálny spevákov rev a vražedné Dimebagove gitary v ultra-rýchlom tempe dokonale naznačujú, že Pantera bude mať ešte čo povedať. Keď doznie tento takmer štvorminútový vražedný odpal končiaci Dimebagovými sólami a vyhrávkami nastupujú navonok menej zaujímavé veci War Nerve , Drag The Waters , 10’s a 13 Steps To Nowhere – skladby nesúce sa v strednom tempe, z ktorých asi najviac vyčnieva War Nerve . Pantere to ide skvele ale už je tu vynikajúca skladba Suicide Note Pt. 1 , v ktorej za sprievodu akustických gitár spoznávame aj druhú polohu Anselmovho hlasu. Už to nie je ten agresívny nabrúsený prejav ale melodický, pokojný spev. Samozrejme, že to nemôže trvať dlho a tak skladba nečakane prechádza do zbesilého pokračovania Suicide Note Pt. 2 , kde sa znova zaskvie starý dobrý Phil a hlavne zabijacky bubeník Vinnie Paul – trieda medzi metalovými bubeníkmi. Ďalšia vec Living Through Me (Hell’s Wrath) je zasa typická vypaľovačka od Pantery prerušená továrenskými zvukmi a šepotom, aby sa zas mohla rozbehnúť jazda do pekiel. Nasleduje tak trochu pesimistická skladba Floods , v ktorej chalani uberú z plynu a tak má Phil možnosť v kľude odspievať svoj fatálny text, končiaci skvelou gitarou za zvukov padajúceho dažďa. The Underground In America – južanský manifest sršiaci kritikou, to nám už spevák bez príkras rozpráva o Amerike, pohltenej trendom, komerciu a hnusom. V závere tejto radikálnej zveriny sa za zvukov cirkulárky ozývajú brutálne výkriky „The Trend Is Dead“ – už aby sa tak stalo. Prechodom z jednej zverskej skladby sa dostávame k záverečnej, typicky panteroidnej Reprise (Sandblasted Skin) . Táto skladba bude po nasledujúce roky trhákom na koncertoch Pantery – opäť skvelá súhra medzi bratmi Abbotovcami, Vinnie Paul za bicími skvele sekunduje bratovi Dimebagovi.

Ak by som mal zhodnotiť TGSTK v kontexte ostatných počinov Pantery tak poviem, že je to spolu s Far Beyond Driven najtvrdšia a najrýchlejšia vec od kapely. Čo sa týka spevu, tak tu je jednoznačne najbrutálnejší zo všetkých albumov – Phil Anselmo tak ako ho máme radi. Kapela sama charakterizovala TGSK ako ich najintímnejší a najtemnejší počin a mali pravdu – skladby sú buď rýchle a agresívne alebo pomalšie ale silne negativistické. Vo frontmanovi kapely bola nahromadená agresia a tá vyústila nielen do TGSTK ale aj do Philovho predávkovania, po ktorom sa našťastie spamätal. Po vydaní tohto albumu Pantera vyráža na dvojročné koncertné turné, triumfuje na Ozzfeste a vydáva ďalší album – živák Official Live: 101 Proof . Aj napriek všetkému, však TGSTK môžme označiť ako charakteristický album Pantery – je rovnako tvrdý, neústupčivý, nekompromisný a hlučný ako jeho stvoritelia – Phil Anselmo, Dimebag Darrel, Rex Brown a Vinnie Paul.